ZŠ Osikov 102, Osikov

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som vyberala školu pre svoju dcéru, ZŠ Osikov bola pre mňa taká voľba srdcom. Hľadala som niečo, kde sa dcéra nestratí v dave, kde to nebude len o suchých číslach a výkonoch ako na bežiacom páse vo veľkých mestských školách. A priznám sa, v Osikove som mala naozaj pocit, že by to mohlo byť také viac rodinné, ľudskejšie. Samotná škola vyzerá zvonku aj zvnútra celkom fajn, zdá sa mi, že sa o ňu naozaj starajú. Triedy sú pekné, svetlé, na to nemôžem povedať krivé slovo. Dcéra sa tam na začiatku cítila príjemne, rýchlo si zvykla na prostredie, čo je super. To, že je to menšia škola, má svoje čaro, deti sa tam navzájom poznajú, nie je to anonymné a aj učitelia ich poznajú lepšie. Čo sa týka výučby, tam je to už trochu zmiešané. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari, to vidno na prvý pohľad. Dcéra mi s radosťou rozpráva, ako mali nejaký zaujímavý projekt alebo ako sa im pani učiteľka venovala. Dokážu deti vtiahnuť do učiva, vymýšľajú zaujímavé veci, nie je to len o suchom bifľovaní. Vtedy som si povedala, že to je presne to, čo som chcela. Potom sú ale aj takí, kde mám pocit, že sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr tak, že celá hodina je len o tom, ako pani učiteľka rozpráva a deti majú byť ticho a poslúchať. Dcéra mi občas hovorí, že je to dosť jednotvárne a potom sa už ani nesnaží dávať pozor. To je pre mňa dosť frustrujúce. S krúžkami je to také, aké to je na malej škole, jasné, že to nemôžem porovnávať s ponukou v krajskom meste. Nie je to ako tam, kde si môžeš vybrať z desiatich športov a piatich umeleckých krúžkov, ale zas, čo majú, tak sa snažia robiť poriadne a deti to baví. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tam je to trochu zvláštne. S niektorými učiteľmi sa dá super dohodnúť, sú ochotní, vypočujú ma a mám pocit, že im na deťoch naozaj záleží. Ale s inými je to hotové peklo, mám pocit, že tam len „pracujú“ a nejaké problémy navyše ich nezaujímajú alebo dokonca ani nechcú počúvať. Raz sa mi zdalo, že som sa snažila niečo riešiť a skončilo to tak, že som si pripadala ako otravná matka, čo si len vymýšľa. To je dosť nepríjemné a potom sa mi už ani nechce niečo riešiť, radšej si to nechám pre seba. Celkovo je atmosféra školy celkom pokojná, nepočula som o nejakých extra veľkých problémoch so šikanou, čo je pre mňa ako pre matku veľmi dôležité. Ale zas, občas sa mi zdá, že na deti kladú príliš veľký dôraz na poslušnosť a málo na to, aby sa zamýšľali nad vecami samy a vedeli si vytvoriť vlastný názor. Je to taká klasika, kde sú pravidlá a treba ich dodržiavať, čo má svoje plusy, ale aj mínusy pre rozvoj samostatnosti.

   Pridať reakciu