ZŠ Ondavské Matiašovce 20, Ondavské Matiašovce

⭐ Vložené recenzie

1. No tak, keď sa povie základná škola v Ondavských Matiašovciach, hneď sa mi vybavia spomienky. Predsa len, strávila som tam nejaké tie roky a človek si na to proste zapamätá všeličo. Celkovo mám pocit, že to bola taká škola s rodinnou atmosférou, čo mi celkom vyhovovalo, lebo sme sa tam všetci poznali a nebolo to také anonymné ako vo veľkom meste. Pamätám si, že prostredie bolo vždycky také príjemné, čisté, aj keď jasné, nie je to žiadna super moderná budova s bazénom a neviem čím. Ale bolo vidieť, že sa o to starajú a aj triedy boli vždy upratané. Čo sa týka učiteľov, tak tí sa mi zdali, že fakt žijú pre to, čo robia. Snažili sa nám to nejako podať a nebolo to len také, že by nám púšťali filmy, aby zabili čas, to fakt nie. Bolo vidieť, že sa chcú zlepšovať, chodia na rôzne školenia, a to sa mi páčilo, lebo sem-tam prinášali aj nejaké nové nápady do vyučovania. Aj s obcou sa zdá, že dobre vychádzajú, lebo bolo vidieť, že sa o školu starajú, čo je fajn. Na druhej strane, občas som si všimla, že ak niekto potreboval niečo viac, či už bol fakt šikovný a chcel sa učiť viac, alebo mu to naopak nešlo a potreboval trošku viac času, tak sa mu nedostávalo toľko pozornosti, koľko by si možno zaslúžil. Niekedy mi to prišlo tak, že sa celá trieda prispôsobovala tomu priemeru a potom sa šikovnejší nudili a tí, čo potrebovali pomoc, sa zas trápili a nestíhali. Pamätám si, že občas sa ma zmocnil pocit, že niektoré hodiny boli fakt uspávanka. Len sme sedeli a počúvali, žiadna diskusia, žiadne zapojenie. To ma niekedy dosť mrzelo, lebo som mala chuť niečo povedať, ale nebol priestor, alebo sa nikto moc nepýtal, ako sa nám to páči. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, to je jasné. Tiež si pamätám, že telocvičňa už zažila lepšie časy a niektoré učebne boli také staršie, ale zas, čo čakať od malej dedinskej školy, veď oni sa snažili s tým pracovať. Výchovná poradkyňa tam bola, jasné, ale nejako osobne som s ňou nikdy nič neriešila. Skôr to bolo také, že keď trebalo vypísať nejaké papiere, tak vtedy áno, inak som sa k nej veľmi nedostala, ani neviem, či sa dalo. Asi to tam nefungovalo tak, že by si sa jej len tak zdôverila s nejakým problémom, čo je možno škoda. Ale ako celok si myslím, že sa snažili udržať takú tú komunitnú náladu, kde sa učitelia snažia poznať každé dieťa a venovať sa mu aspoň trochu. Je to iné ako vo veľkom meste, to je jasné, ale má to svoje čaro.

   Pridať reakciu