Meno: Základná škola
Adresa: Ochtiná 50, Ochtiná, 04935
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsochtina.edupage.org/
V tejto vzdelávacej inštitúcii sa primárne zameriavajú na poskytovanie základného vzdelania deťom v obci Ochtiná. Vyučovanie prebieha v súlade so štátnym vzdelávacím programom, pričom sa kladie dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov. Deti sa učia slovenskému jazyku a literatúre, matematike, anglickému jazyku, prírodovede, dejepisu, zemepisu, výtvarnej výchove, hudobnej výchove, telesnej výchove a etickej či náboženskej výchove. Škola sa snaží uplatňovať individuálnejší prístup k potrebám každého dieťaťa, podporovať jeho samostatné myslenie a praktické zručnosti prostredníctvom rôznych učebných aktivít a projektov. K dispozícii sú základné učebné pomôcky a technológie pre podporu výučby. Vzdelávací proces je navrhnutý tak, aby rozvíjal nielen akademické vedomosti, ale aj sociálne a emocionálne zručnosti žiakov. Dôraz sa kladie na spoluprácu medzi žiakmi a schopnosť aplikovať získané poznatky v praxi. Okrem bežného vyučovania sa žiaci Základnej školy Ochtiná 50 môžu zapájať aj do mimoškolských činností, ktoré dopĺňajú ich rozvoj v umeleckej, športovej alebo vedomostnej oblasti. Cieľom je vytvárať podnetné a bezpečné prostredie pre vzdelávanie, kde sú žiaci vedení k zodpovednosti a spolupráci. Škola poskytuje úplné primárne vzdelávanie.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710063091
- Eduid: 100015845
- Orientačný počet žiakov: 16
- Školu nájdete v meste alebo obci Ochtiná, okres/obvod Rožňava, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ZŠ Ochtiná… no, je to taká tá naša dedinská škola, kde sa v podstate pozná každý s každým. Ja som si tam svoje odchodila a teraz, keď sa na to pozerám z pohľadu rodiča, mám na ňu taký… no, dosť osobný názor. Na jednej strane si pamätám, že to prostredie bolo vždycky také domáce. Nikdy som nemala pocit, že by som sa tam cítila nejako stratená v dave, ako to asi je vo veľkých mestských školách. Učitelia nás poznali, vedeli, kto sme, čo nás baví aj čo nám nejde. To bolo super, lebo naozaj sa mi zdalo, že k nám pristupovali individuálnejšie. Keď niekto s niečím bojoval, tak mu bolo venovaných viac času, nekývalo sa nad ním rukou. To je pre menšie dieťa na nezaplatenie, lebo sa nebojí spýtať, keď niečomu nerozumie. Aj rôzne krúžky a akcie, čo organizovali, boli fajn, vždy sa snažili, aby sa tam každý našiel. Spomínam si na tie školské výlety a brigády v dedine, to spájalo tú našu malú komunitu. A priestory sa mi zdalo, že sa tam stále niečo vylepšovalo, či už triedy alebo telocvičňa, nebolo to vyslovene nejaké staré zaprášené múzeum. Ale na druhej strane, občas som si hovorila, že by to chcelo asi trošku viac vetrať. Učebné metódy, hlavne keď som bola na druhom stupni, mi prišli dosť tradičné. Často to bolo také, že učiteľ hovoril a my sme si zapisovali, alebo sa učili naspamäť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale chýbalo mi niekedy viac diskusie, nejakých takých moderných vecí, čo vidím dnes v iných školách. Pripadalo mi to, akoby sa tam niekedy zastavil čas. Možno je to len môj pocit, ale niektoré hodiny boli fakt nudné a mala som pocit, že polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie. A potom aj s tými možnosťami, jasné, že v malej škole nemôžu mať desať rôznych špecializovaných tried alebo extra moderné laboratóriá. Ak má dieťa nejaký špecifický talent, napríklad na nejaké moderné technológie alebo umenie, tak tá ponuka nie je až taká bohatá, ako by mohla byť inde. Ale zase, to je údel malých dedinských škôl, s tým sa asi nedá nič robiť. Celkovo je to taká tá naša škola, ktorá má svoje dobré aj horšie stránky, ale ja na ňu spomínam aj tak väčšinou s láskou.