ZŠ Nemocničná 987/2, Považská Bystrica

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si tak v poslednej dobe hovorila, že by som mohla spísať pár mojich pocitov k Základnej škole na Nemocničnej v Považskej Bystrici, keďže moje dieťa ju navštevuje už nejaký ten piatok. Celkovo mám taký zmiešaný pocit, ako to už pri školách býva – nie je to len čierno-biele, ale skôr taká mozaika rôznych skúseností. Čo sa mi na začiatku celkom páčilo, je poloha školy. Je to tam také kľudné, nehučí tam nejaká hlavná cesta a celkovo prostredie pôsobí takým… no, rodinnejším dojmom, mám pocit. Vidím, že sa snažia aj s tým exteriérom, aj keď niekedy si povzdychnem, že by sa dalo asi ešte viac. Tie triedy sú celkom pekné, nie sú to už také tie socialistické relikvie, čo je super, lebo viem, že v iných školách to býva občas peklo. A to, že majú relatívne modernú telocvičňu, je tiež fajn, aj keď môj drobec sa občas sťažuje, že aj tak tam viac sedia ako cvičia, ale to je asi klasika všade. Na druhej strane, čo sa týka výučby, tam mám pocit, že je to dosť o tom, na koho natrafíte. Sú tam učitelia, ktorí sú fakt zlatíčka, vidíte, že to robia srdcom a snažia sa deťom veci vysvetliť tak, aby ich to aj bavilo. Často vidím, že sa snažia vymýšľať rôzne projekty a akcie, aby deti zapojili, a to je podľa mňa fakt cenné. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Ale potom sú zase hodiny, kde môj drobec príde domov a hovorí, že sa tam polovica triedy nudila a čakala len na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že učiteľ hovoril a oni si mali všetko zapísať. A to mi príde v dnešnej dobe už také… prežité, vieš? Tam by som si želala viac tej kreativity a interaktivity, lebo deti sú predsa len iné ako kedysi. Čo sa týka mimoškolských aktivít, tak zdá sa mi, že majú celkom fajn ponuku krúžkov, aj keď pre mňa osobne by ich mohlo byť aj viac, alebo možno aj nejaké špeciálnejšie veci, čo by deti fakt chytili za srdce. Ale snažia sa, to musím uznať. A čo sa týka komunikácie s rodičmi, tak tam to je tak, že niekedy je to úplne super a informácie dostanem rýchlo, inokedy je to taký boj a musím sa priznať, že niekedy je ťažké sa dopátrať k tomu, čo presne sa deje alebo prečo sa niečo stalo. Niekedy mám pocit, že by to chcelo takú väčšiu otvorenosť a menej hádania, čo sa deje za dverami školy. Celkovo mám pocit, že škola má svoj potenciál a určite tam sú ľudia, ktorí sa naozaj snažia spraviť pre deti to najlepšie. Ale občas sa mi zdá, že tam chýba taký jednotnejší smer a odvaha ísť ešte viac s dobou a nebáť sa zmien, hlavne v tých vyučovacích metódach. Verím, že sa to postupne bude zlepšovať, lebo naozaj by som si želala, aby to bolo pre moje dieťa to najlepšie miesto na objavovanie sveta.

   Pridať reakciu