ZŠ Nejedlého 8, Bratislava-Dúbravka

⭐ Vložené recenzie

1. No tak neviem, kde začať, ale pokúsim sa opísať, ako to tam vidím ja, ako rodička. Moja dcéra tam chodila, takže mám taký osobný pohľad na ZŠ Nejedlého v Dúbravke. Keď sme vyberali školu, táto nám prišla taká celkom fajn voľba, aj kvôli polohe. A musím povedať, že som bola celkom prekvapená, ako sa to tam za posledné roky zmenilo. Všetko je také moderné, zrekonštruované, majú tam nové interaktívne tabule a celkovo to na mňa pôsobilo takým sviežim dojmom. Nemala som pocit, že by tam dcéra sedela v nejakých starých, rozbitých laviciach. To je určite veľké plus, človek vidí, že sa tam investuje a že sa škola snaží ísť s dobou. Čo sa mi ale naozaj páčilo a dcéra to tiež hrozne oceňovala, bola tá ponuka krúžkov a aktivít. Fíha, mali tam fakt z čoho vyberať, od športových až po nejaké kreatívne veci. Nemusela som sa báť, že by sa po škole nudila. To je podľa mňa super, lebo tie deti potrebujú aj niečo iné ako len sedieť v lavici. Často mali aj rôzne akcie, výlety alebo také tie školské dni, čo vždycky oživili ten stereotyp. To som brala ako znak toho, že sa tam niekto snaží, aby mali deti zážitky a nebolo to len o suchom bifľovaní. Komunikácia cez EduPage bola väčšinou bez problémov, dostávala som info o známkach, absenciách, úlohách, takže som vedela, čo sa deje. S nejakými veľkými problémami, ktoré by som musela riešiť s vedením školy, som sa nestretla, takže tu nemám nejakú osobnú skúsenosť, ale keď som počula od iných rodičov, tak to vraj išlo celkom. Ale samozrejme, to je vždycky individuálne, každý má iné priority. No a teraz k učiteľom. Tam to je, ako všade inde, že? Mala som pocit, že sú tam učitelia, ktorí sú srdciari, fakt ich to baví a vedia decká vtiahnuť do problematiky. Moja dcéra mala takú pani učiteľku na prvom stupni, na ktorú dodnes s láskou spomína. S ňou sa fakt tešila do školy. Ale potom sú, žiaľ, aj takí, pri ktorých som mala pocit, že už len čakajú na ten zvonec a berú to skôr ako robotu než poslanie. V takých triedach som potom videla, že dcéra sa doma nudila a hovorila mi, ako polovica triedy len počítala minúty do konca hodiny. To nie je asi nič, čo by deti motivovalo. A priznám sa, že niekedy som mala pocit, že pri tom počte detí v triede sa ten individuálny prístup akosi stráca. Ak je dieťa silné, tak fajn, ale ak potrebuje trochu viac pomoci alebo špeciálnu pozornosť, tak to je už ťažšie a rodič musí byť pri tom. Školská jedáleň? No, to je klasika. Niekedy sa to dalo zjesť, inokedy dcéra radšej ani nejedla. Ale to je asi problém väčšiny škôl, takže to neberiem ako nejaké veľké negatívum, len proste, žiadna sláva. Celkovo som ale mala pocit, že dcéra tam mala celkom fajn detstvo, naučila sa veľa a získala dobrý základ. Keď sa potom dostala na strednú, nemala som pocit, že by jej tam niečo extra chýbalo. Takže to je tak nejak môj pohľad. Verím, že sa škola snaží a vidno, že sa tam robia zmeny k lepšiemu, hlavne čo sa týka prostredia. Ale to je tak vždycky, že niečo funguje super a niečo by sa ešte dalo zlepšiť.

   Pridať reakciu