ZŠ Mihálya Helmeczyho s VJM Hunyadiho 1256/16, Kráľovský Chlmec

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa rozhodla, že aj ja sa podelím o moje pocity z tejto školy, keďže mám tu nejaké skúsenosti. Vieš čo, človek keď vyberá školu, tak má plno otázok, a aj ja som si kládla, či je to tá správna voľba pre moje dieťa, hlavne keď je tu ten maďarský vyučovací jazyk, čo je pre nás dôležité. Prvé, čo mi asi tak napadne, keď sa povie ZŠ Mihálya Helmeczyho s VJM Hunyadiho, je taká tá rodinná atmosféra. Mám pocit, že v porovnaní s nejakými tými obrovskými mestskými školami je to tu oveľa osobnejšie. Učitelia, teda väčšina z nich, poznajú deti, aj rodičov, nie je to taká anonymita. Často sa vidím, ako sa s deťmi rozprávajú aj mimo triedy, to sa mi páči. Deťom to dáva taký pocit bezpečia, že nie sú len číslo v triednej knihe. A jasné, tá maďarčina, to je pre nás kľúčové. Cítim, že tu naozaj dbajú na to, aby deti mali silné základy v rodnom jazyku a kultúre, čo je super, lebo viem, že v niektorých iných školách to takto nebýva. Dokonca mi príde, že aj tie mimoškolské aktivity sú často zamerané na tradície, na náš folklór, čo ma teší, že to žije aj v školskom prostredí. Na druhej strane, človek si občas povzdychne nad tým, že predsa len to nie je škola, čo by bola vybavená najmodernejšou technikou alebo mala nejaké hypermoderné laboratóriá. Budova síce má svoje roky, to je jasné, ale zase musím povedať, že sa snažia ju udržiavať, aj keď to asi stojí dosť námahy. Niekedy mám pocit, že niektoré triedy by už potrebovali poriadnu rekonštrukciu, ale zase, čo som videla, tak sa to pomaličky zlepšuje. Čo sa týka učenia, zdá sa mi, že niektorí pedagógovia sú naozaj zapálení a vidno, že ich to baví, snažia sa deti zaujať. Nezažila som, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo naučiť a vysvetliť. Ale zase, inokedy sa stalo, že som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie, lebo niektoré hodiny boli také… jednotvárnejšie, akoby učiteľom už chýbala tá iskra, alebo možno len ten správny prístup k dnešným deťom. S týmto nemám osobnú skúsenosť, ale čo som počula, tak niekedy je to s tou komunikáciou medzi školou a rodičmi trochu zložitejšie, občas sa veci nedozvieme včas alebo sa musíme pýtať viackrát. Naopak, zase viem, že keď je problém, tak sa ho snažia riešiť, len niekedy to trvá. Čo sa mi ale naozaj páči, je, že deti majú pocit spolupatričnosti. Mám pocit, že to tu nie je len o známkach, ale aj o tom, aby sa cítili dobre. Jasné, že nejaké tie hádky medzi deťmi sa vždy nájdu, to je normálne, ale väčšinou sa to rieši a nie je to tak, že by to škola ignorovala. Celkovo je to taký mix – na jednej strane srdečnosť a zameranie na jazyk a kultúru, na druhej strane by sa hodilo viac moderných prístupov a investícií do vybavenia. Ale hlavne, dôležité je, že moje dieťa tam rado chodí a to je pre mňa to najpodstatnejšie.

   Pridať reakciu