Meno: Základná škola
Adresa: Mierová 67, Želiezovce, 93701
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zszeliezovce.edupage.org/
Škola poskytuje komplexné základné vzdelanie pre žiakov od prvého po deviaty ročník, s cieľom rozvíjať ich kľúčové kompetencie a pripraviť ich na ďalšie štúdium či životné výzvy. Vzdelávací proces sa zameriava na podporu kritického myslenia, kreativity a praktických zručností, pričom pedagogický zbor využíva moderné didaktické metódy, projektové vyučovanie a interaktívne učebné pomôcky. Dôraz sa kladie na výučbu cudzích jazykov, najmä anglického a nemeckého jazyka, ktorá začína už v nižších ročníkoch, a na rozvoj digitálnych zručností v dobre vybavených počítačových učebniach. Žiaci majú k dispozícii špecializované učebne pre prírodovedné predmety, dielne pre technickú výchovu a ateliéry pre umeleckú výchovu, čo umožňuje rozmanité formy vzdelávania. Súčasťou je aj pravidelná športová výchova, prebiehajúca vo vnútorných telocvičniach a na vonkajších ihriskách. Okrem povinnej výučby ponúka Základná škola Mierová 67 širokú škálu záujmových krúžkov, ktoré pokrývajú oblasti od športu, cez umenie, až po vedecké a technické aktivity, čím podporuje rozvoj individuálnych talentov a záujmov žiakov. Žiaci majú možnosť stravovať sa v školskej jedálni a tráviť čas v školskom klube detí. Škola je plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037864581
- Eduid: 100006584
- Orientačný počet žiakov: 512
- Školu nájdete v meste alebo obci Želiezovce, okres/obvod Levice, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa povie ZŠ Mierová v Želiezovciach, hneď mi napadne taký zmiešaný pocit. Na jednej strane si spomeniem na tie fajn veci, čo sme tam zažili, a na niektorých učiteľov, ktorí boli naozaj srdciari. Ale na druhej strane, mám v hlave aj tie dni, keď sa mi tam fakt nechcelo ísť, lebo som vedela, že to bude zas tá istá nuda a čakanie na zvonenie. Čo sa mi naozaj páčilo, boli niektoré učiteľky, fakt sa snažili. Pamätám si, že sme napríklad v dejepise alebo slovenčine často diskutovali, nebolo to len také pasívne počúvanie. Niektoré hodiny boli super dynamické, keď nám pustili nejaký film alebo prezentáciu, kde sme mohli vidieť veci naozaj, a nie len sa učiť z kníh. Cítila som, že im záleží na tom, aby sme to pochopili a aby nás to bavilo. Niekedy sa mi aj zdalo, že škola organizuje celkom zaujímavé akcie, ako nejaké dni otvorených dverí alebo menšie súťaže, čo celkom oživilo to školské prostredie a dávalo pocit, že patríme do nejakej komunity. Potom ale prídu na rad tie horšie spomienky. Mám pocit, že niektorí učitelia už jednoducho len „odučili“ svoje a to bolo všetko. Polovica triedy sa vtedy nudila, len sme pozerali na hodiny a čakali, kedy už zazvoní. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr to bola taká monotónna výučba, kde sme si len prepisovali poznámky alebo riešili cvičenia z učebnice bez nejakého hlbšieho zmyslu. Zdá sa mi, že takýto prístup niektorých dosť demotivoval. Aj to vybavenie školy by sa mohlo niekde zlepšiť, niektoré veci už mali svoje roky a nebolo to práve najmodernejšie prostredie, čo by mohlo povzbudiť k učeniu. Komunikácia medzi školou a rodičmi bola niekedy tiež taká zvláštna, nie vždy sme vedeli presne, čo sa deje, alebo čo sa očakáva. Ale viem, že každá škola má svoje muchy.