Meno: Základná škola
Adresa: Mallého 2, Skalica, 90901
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsskalica.edupage.org/
Školský vzdelávací program tejto inštitúcie sa zameriava na komplexný rozvoj žiakov v súlade so štátnymi vzdelávacími štandardmi. Vo vyučovacom procese sa kladie dôraz na rozvíjanie kľúčových kompetencií prostredníctvom kombinácie frontálneho vyučovania, skupinovej práce a individuálneho prístupu. Využívajú sa moderné didaktické pomôcky vrátane interaktívnych tabúľ a informačno-komunikačných technológií. Žiaci majú možnosť voliť si voliteľné predmety, ktoré dopĺňajú povinné učivo, pričom sa osobitná pozornosť venuje rozšírenému vyučovaniu anglického jazyka už od prvého ročníka. Okrem akademického rozvoja ponúka Základná škola Mallého 2 aj širokú paletu záujmových krúžkov, ktoré pokrývajú oblasti športu, umenia, vedy a logického myslenia, čím podporuje rozmanité talenty a záujmy detí mimo vyučovania. V rámci školy sú k dispozícii priestory pre telesnú výchovu, odborné učebne pre informatiku a prírodovedné predmety, školská knižnica a školská jedáleň. Pre žiakov, ktorí potrebujú starostlivosť po vyučovaní, je zriadený školský klub detí. Psychologická a špeciálno-pedagogická podpora je zabezpečená pre žiakov s individuálnymi potrebami. Inštitúcia je plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037838504
- Eduid: 100002731
- Orientačný počet žiakov: 245
- Školu nájdete v meste alebo obci Skalica, okres/obvod Skalica, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som hľadala školu pre svoju dcéru, ZŠ Mallého v Skalici bola pre mňa taká voľba, o ktorej som počúvala aj dobré, aj tie horšie veci, tak som sa snažila nájsť čo najviac info. A vlastne, po nejakej dobe môžem povedať, že je to taká typická slovenská škola so všetkým, čo k tomu patrí, ale samozrejme, s vlastnými špecifikami. Mám pocit, že tam sú učitelia, ktorí sú fakt srdciari a pre svoju prácu žijú. Niektorí z nich sú úplne super, vedia deti nadchnúť, vysvetlia veci tak, že to pochopí aj dieťa, ktorému to inak ide ťažšie. Dcéra mi rozprávala, ako majú s nimi rôzne projekty a nie je to len o bifľovaní, ale aj o tom, že si veci naozaj vyskúšajú. To sa mi fakt páči, keď nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo naučiť. Vidieť, že im záleží na tom, aby sa deti cítili dobre a aby ich to bavilo. Taktiež sa mi zdá, že sa tam snažia organizovať rôzne akcie a súťaže, čo je super, lebo to školský život trochu oživí a nie je to len o sedení v lavici. Celkovo je tam taká príjemná atmosféra, aspoň čo sa týka tých detí, zdajú sa byť spokojné. Ale samozrejme, nie je všetko len ružové a niektoré veci ma dosť mrzia. Aj keď sa snažia, občas mám pocit, že niektoré metódy sú už proste zastaralé. Vieš, to, keď polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo celá hodina je len o tom, že učiteľ rozpráva a deti majú byť ticho a poslúchať. To je pre mňa dosť demotivujúce a dcéru to občas dosť ubíja. Potom príde domov unavená a frustrovaná, lebo sa jej nechce chodiť na predmety, kde to je takto „na silu“. Osobne si myslím, že by sa tam mohlo trošku viac popracovať na tom, aby každý žiak dostal takú pozornosť, akú potrebuje. Nie každému predsa vyhovuje rovnaký prístup. Keď má dieťa nejaký problém alebo niečo potrebuje, človek sa občas musí dosť doprosovať, aby sa to riešilo, čo nie je bohvieaké. Komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť určite lepšia, často sa informácie dozvieme buď neskoro, alebo len tak náhodou od iných rodičov. Celkovo je to taká zmes pocitov, raz mám pocit, že je to fajn, inokedy mám zase chuť búchať hlavou o stenu. Je to proste taká typická skúsenosť, kde sa strieda nadšenie s realitou.