ZŠ M. R. Štefánika 2007, Čadca

⭐ Vložené recenzie

1. No tak, keď sa pýtaš na ZŠ M. R. Štefánika v Čadci, mám pocit, že mám čo povedať, lebo som tam nejaký ten čas strávila. Ber to ale tak, že to je proste môj pohľad a moja skúsenosť, tak ako to cítim. Tá škola samotná už nejaký ten piatok funguje, takže nie je to žiadna novostavba, ale nedá sa povedať, že by to tam vyzeralo ako v múzeu alebo nejaká ruina. Myslím, že sa snažia tie priestory udržiavať a aj keď tam sem-tam niečo škrípalo, tak to nebolo nič, čo by ma vyslovene iritovalo. Mali sme napríklad celkom fajn telocvičňu, kde sme sa vedeli vyblázniť, aj keď niekedy, keď sme boli v triede natesno, to tam bolo dosť preplnené. A tie počítačové učebne, to bolo tiež celkom fajn, aj keď nie vždy tam boli najnovšie programy pod slnkom. Ale aspoň boli, čo je plus. Čo sa týka učiteľov, tak jasné, že to bolo ako všade inde – boli tam takí, čo boli úplne super a dokázali nás nadchnúť aj pre veci, ktoré by ma inak vôbec nebavili. Hlavne v takých predmetoch, kde sme fakt mohli niečo tvoriť alebo sa rozprávať, tak to bolo super. Vďaka nim som sa napríklad celkom chytila na nejaké olympiády a súťaže a bolo fajn, že nás v tom podporovali a videla som, že im na nás záleží. Aj mimoškolské aktivity tam celkom fungovali, mali sme nejaké krúžky, športové akcie a výlety, to bolo vždy super na odreagovanie a spoznávanie sa s kamošmi aj inak ako len v lavici. Ale potom tam boli aj také predmety, kde to bolo teda riadne o nervy. Pamätám si, ako sme sedeli v triede a polovica z nás iba zívala a čakala na zvonenie. Niekedy som si fakt myslela, že sa tam unudím k smrti, lebo to bolo len o tom, prepísať si niečo z tabule a basta, žiadna diskusia, žiadne zapojenie. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani žiadne veľké prekvapenia sa nekonali, proste klasika. A komunikácia? No, niekedy som mala pocit, že informácie idú cez šumenie mora. Keď som niečo potrebovala zistiť, či už ohľadom nejakej úlohy alebo zmeny, tak to bolo niekedy celkom ťažké sa dopátrať k relevantnej odpovedi, alebo to trvalo večnosť. Celkovo sa mi zdalo, že kvalita výučby bola taká, no, kolísavá. Jeden deň som prišla domov nadšená, že som sa naučila niečo nové a super veci, a druhý deň som si ťukala na čelo, že prečo musím trpieť v tej lavici s takým nezáživným výkladom. Niekedy som mala pocit, že je tam taký, no, zvláštny tlak na žiakov. Akože, aby sme boli čo najlepší a dosahovali top výsledky, ale niekedy to bolo až prehnané a potom sa človek bál spýtať, aby nevyzeral hlúpo alebo aby niekoho nezdržiaval. A tie triedy boli niekedy riadne preplnené, takže sa učitelia museli fakt snažiť, aby sa venovali všetkým, čo nebolo vždy jednoduché. Napriek všetkému si ale myslím, že mi tá škola dala nejaký základ do života a na strednú, aj keď to nebola žiadna ružová záhrada bez chybičky. Ale kde už aj je, však?

   Pridať reakciu