ZŠ len s ročníkmi I. stupňa Žabokreky 54, Žabokreky

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa rozhodla, že sem napíšem svoje pocity z tejto školy v Žabokrekoch, lebo mi to príde dôležité pre iných rodičov, ktorí možno riešia to isté čo ja. Ja som si vždy predstavovala, že menšia škola bude mať svoje čaro a v podstate to tak aj je. Keď tam človek vojde, hneď má taký domácky pocit, je to proste iné ako tie veľké mestské fabriky na vedomosti. Všetci sa tam navzájom poznajú, a to mi príde super, lebo sa tam cítim tak nejako bezpečnejšie, že deti nie sú len nejaké čísla v dave. Napríklad, mám pocit, že učitelia si tam naozaj všímajú každé jedno dieťa. Ak má s niečím problém, alebo naopak, v niečom vyniká, vidím, že to nie je len tak hodené za hlavu. To je pre mňa strašne dôležité, lebo viem, že sa mu dostane tej pozornosti, ktorú potrebuje. Atmosféra je tam taká pokojná, žiadne šialené naháňanie alebo stres. Oceňujem aj to, že sú dosť blízko prírode, takže deti majú možnosť ísť často von a nemusia sedieť len v triede. To mi príde pre zdravý vývoj prvákov a tých menších naozaj kľúčové. Niekedy mám pocit, že sa tam cítia ako vo svojej druhej rodine, čo je na nezaplatenie. Na druhej strane, predsa len je to menšia škola a občas mi napadne, či by to nechcelo trošku viac takej modernej techniky alebo celkovo vybavenia. Triedy sú síce útulné, ale nie je to ako z katalógu a občas mi príde, že by to chcelo nejakú inováciu, aby deti videli aj niečo iné. A tiež, trošku mi chýba viac krúžkov alebo mimoškolských aktivít. Deti sú zvedavé a myslím, že by uvítali väčší výber, aby sa mohli viac rozvíjať v rôznych smeroch, nielen to, čo je na hodine. Mám pocit, že niektoré hodiny sú proste také, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo skôr o tom, že niekto hovoril a oni počúvali. Ale zasa, nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie, vždy sa snažili. Ale je to taký môj osobný pocit, že by to niekedy chcelo viac takého „živého“ vyučovania. A čo ma tak najviac trápi alebo teda mám z toho rešpekt, je ten prechod na druhý stupeň. Tu je to také malé, všetko známe, ale potom pôjdu do oveľa väčšej školy, kde to bude úplne iné prostredie, viac žiakov, viac učiteľov. Trošku mám z toho strach, ako si zvyknú na tú zmenu, či ich to tu dostatočne pripraví na ten veľký skok. Ale tak, to je asi dilema každej mamy, ktorá dá dieťa do menšej školy, že áno, je to super pre začiatok, ale čo potom. Celkovo je to fajn škola pre tie najmenšie deti, ale treba si zvážiť tie pre a proti.

   Pridať reakciu