Meno: Základná škola
Adresa: Karpatská 803/11, Svidník, 08901
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zskarpatskasv.edupage.org/
Škola poskytuje vzdelávanie žiakom od prvého do deviateho ročníka, pričom sa zameriava na rozvoj kľúčových kompetencií, samostatného a kritického myslenia, zodpovednosti a celoživotného učenia. Vo svojom školskom vzdelávacom programe „Škola pre život“ využíva interaktívne, projektové a problémové vyučovanie s podporou moderných didaktických pomôcok. Veľká pozornosť je venovaná jazykovej gramotnosti, kde žiaci začínajú s anglickým jazykom už od prvého ročníka a majú možnosť výberu nemeckého jazyka. Rozvoj digitálnych zručností je podporovaný v moderných počítačových učebniach, pričom dôraz je kladený aj na prírodovedné predmety a environmentálnu výchovu. Žiaci majú príležitosť zapojiť sa do rôznych olympiád a súťaží. Okrem akademickej stránky Základná škola Karpatská 803/11 ponúka širokú škálu mimoškolských aktivít a krúžkov v oblasti športu, umenia, vedy a techniky. K vybaveniu školy patria moderné učebne, telocvičňa, školská knižnica, školský klub detí a jedáleň, ako aj školský pozemok s ihriskom. Škola sa aktívne podieľa na projektoch zameraných na ekológiu, zdravie a digitálnu gramotnosť, pričom je otvorená novým pedagogickým metódam a technológiám. Jedná sa o plne organizovanú základnú školu.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 035509082
- Eduid: 100013771
- Orientačný počet žiakov: 234
- Školu nájdete v meste alebo obci Svidník, okres/obvod Svidník, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som rozmýšľala nad ZŠ Karpatská vo Svidníku, kde som strávila celkom dosť rokov, tak sa mi vybaví všeličo. Na jednej strane mám pocit, že mi dala základy, ale na druhej… no, boli aj také momenty, že som tam radšej ani nešla. Určite si pamätám pár učiteľov, ktorí boli naozaj super. Takí, čo vedeli zaujať, čo nás nenechali len tak sedieť a čakať na zvonenie. Naozaj sa snažili, aby nás niečo naučili a aby nás to aj bavilo. Vtedy tie hodiny ubehli hneď a človek sa na ne aj tešil. A aj tá partia, čo sme tam mali, bola väčšinou fajn. Človek si tam našiel kamarátov, s ktorými držal pokope a s ktorými máme na čo spomínať. Potom ale boli aj tie opačné dni, keď som mala pocit, že čas sa tam úplne zastavil. Také tie hodiny, kde učenie bolo len o memorovaní, o prepisovaní z tabule, alebo o monotónnom čítaní z učebnice. Polovica triedy sa nudila a naozaj len čakala na ten spásonosný zvuk zvončeka. Zdalo sa mi, že niekedy chýbala taká tá iskra, niečo, čo by nás prinútilo zamyslieť sa alebo sa aktívne zapojiť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr mi to prišlo niekedy bez života a bez chuti. Čo sa týka samotnej školy, tak niektoré priestory boli také, že človek by čakal, že sa tam bude cítiť lepšie. Niekde bolo vidieť, že už má niečo za sebou a pýtal by sa nejakú renováciu, inde zas to vyzeralo celkom fajn a moderne. Telocvičňa bola funkčná, aj to vonkajšie ihrisko. Mali sme tam aj nejaké krúžky, z ktorých si človek vybral, ak chcel, ale musím povedať, že s tým nemám osobnú skúsenosť, lebo som sa skôr venovala iným veciam mimo školy. Niekedy som mala pocit, že komunikácia s rodičmi mohla byť taká úprimnejšia a častejšia. Že sa niektoré veci, ktoré sa diali, k nim dostali možno až neskoro alebo vôbec nie, čo mi prišlo trochu nefér. A ten tlak na známky bol niekedy dosť cítiť. Zdalo sa mi, že sa tam dosť kládol dôraz na tie testy a čísla, a možno menej na to, či sme tomu učivu naozaj rozumeli a vedeli ho použiť v praxi. Celkovo sa mi zdá, že je to taká škola, kde záleží fakt od toho, na akých ľudí tam človek natrafí a akú má šťastie na triedneho alebo učiteľov konkrétnych predmetov. Nie je to žiadne peklo, ale ani taký ten ideál z obrázkovej knižky.