Meno: Základná škola
Adresa: Jarovnice 464, Jarovnice, 08263
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsjarovnice464.edupage.org/
Vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na poskytovanie komplexného základného vzdelávania pre svojich žiakov. Jej učebné plány sú v súlade so štátnym vzdelávacím programom, pričom cieľom je rozvíjať kľúčové kompetencie naprieč rôznymi predmetmi. Dôraz sa kladie na získavanie vedomostí z matematiky, materinského jazyka, cudzích jazykov a prírodných vied, doplnené o humanitné predmety a umenie. Výučbové metódy často integrujú moderné pedagogické prístupy, vrátane projektového vyučovania a využívania interaktívnych technológií v triedach, s cieľom podporiť kritické myslenie a praktické zručnosti. Školské priestory zahŕňajú štandardné učebne, špecializovanú počítačovú učebňu pre výučbu informatiky a telocvičňu pre telesnú výchovu a športové aktivity. Žiaci majú tiež prístup k školskej knižnici, ktorá podporuje ich štúdium a čítanie. Stravovanie zabezpečuje školská jedáleň a školský klub detí ponúka dohľad nad aktivitami mimo vyučovania. K dispozícii sú aj mimoškolské aktivity, ako sú športové krúžky, umelecké dielne a vzdelávacie exkurzie, ktoré obohacujú školskú skúsenosť. Táto inštitúcia je známa ako Základná škola Jarovnice 464. Škola je plnoorganizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 055710867
- Eduid: 100020100
- Orientačný počet žiakov: 386
- Školu nájdete v meste alebo obci Jarovnice, okres/obvod Sabinov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa povie ZŠ Jarovnice, mne osobne vždy napadne taká tá domácka atmosféra, aj keď to niekedy bolo dosť divoké. Pamätám si, že sme mali super akcie, hlavne tie Vianočné trhy alebo nejaké divadelné predstavenia, to bolo vždy niečo, na čo sa človek tešil. A viacerí učitelia sa naozaj snažili, aj keď ich nebolo veľa, bolo vidno, že im na nás záleží a chceli nám niečo odovzdať. Niektorí boli fakt srdciari a vďaka nim som si obľúbila aj predmety, ktoré by ma inak asi nebavili, lebo vedeli látku podať tak, že to dávalo zmysel a nebolo to len také suché memorovanie. Ale zase, nebolo to len také ružové. Niekedy som mala pocit, že sme tam sedeli len tak, a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam dialo, nás vôbec nevedelo zaujať. Bolo to často také… jednotvárne. Žiadne objavovanie, žiadne nečakané aktivity, len sedieť a počúvať. Mám pocit, že niektorí už boli takí unavení, že len chceli prejsť látku a bolo vybavené, bez ohľadu na to, či sme to chápali alebo nie, hlavne, nech je ticho. Zdalo sa mi, že taký ten individuálny prístup tam často chýbal, a keď si bola trochu iná, alebo ti niečo nešlo tak ľahko, tak si to musela nejako zvládať sama. Čo ma dosť trápilo, bola aj taká tá vec s atmosférou medzi deťmi. Niekedy sa mi zdalo, že sa tam moc neriešili nejaké hádky alebo, povedzme si to na rovinu, aj nejaké nepekné správanie, čo sa občas stalo. Človek sa potom necítil úplne bezpečne a musel si dávať pozor, s kým sa baví a čo povie. A s tými modernými technológiami to bolo tiež také, že sme sa k nim dostali len občas, aj keď v dnešnej dobe je to už úplná samozrejmosť. Niekedy to bolo, ako keby sme zamrzli v čase, a to ma mrzelo, lebo viem, že by sa dalo robiť oveľa viac, aby nás to bavilo a pripravilo nás to na to, čo príde po základke. Celkovo mám taký pocit, že tá škola má svoj potenciál, ale potrebuje poriadne nakopnúť. Sú tam ľudia, ktorí chcú, ale niekedy sa mi zdá, že sa jednoducho nevedia vymaniť z takých tých starých koľají. Je to zvláštny pocit, lebo na jednu stranu si spomínam na super kamarátov a nejaké tie momenty, ktoré ma fakt bavili, ale na druhú stranu tam bola aj kopa vecí, ktoré by som už nechcela zažiť a z ktorých som bola skôr smutná alebo frustrovaná. No, to je proste moja skúsenosť s tou našou Jarovnickou školou.