Meno: Základná škola
Adresa: Jarovnice 192, Jarovnice, 08263
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zs1jarovnice.edupage.org/
Vzdelávací proces sa opiera o štátny vzdelávací program a rozvíja ho vlastný školský vzdelávací program, ktorý kladie dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov. Škola uplatňuje moderné didaktické metódy, vrátane projektového vyučovania, skupinovej práce a individuálneho prístupu, s cieľom podporiť aktívne učenie a kritické myslenie. K dispozícii sú interaktívne tabule a vybavená počítačová učebňa, ktoré integrujú digitálne technológie do výučby a umožňujú rozvoj digitálnej gramotnosti. Okrem akademického rozvoja sa Základná škola Jarovnice 192 zameriava aj na všestranný rozvoj detí prostredníctvom mimoškolských aktivít, ako sú športové krúžky, tvorivé dielne a účasť na súťažiach a kultúrnych podujatiach, ktoré posilňujú sociálne zručnosti a talent žiakov. Škola poskytuje príjemné a podnetné prostredie s dôrazom na bezpečnosť a podporu každého žiaka, pričom aktívne spolupracuje s rodičmi a miestnou komunitou. Vzdelávanie je primárne zamerané na žiakov prvého stupňa základnej školy, pričom inštitúcia funguje ako neplnoorganizovaná základná škola, často s triedami spojenými ročníkmi.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 036158119
- Eduid: 100013154
- Orientačný počet žiakov: 1215
- Školu nájdete v meste alebo obci Jarovnice, okres/obvod Sabinov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, keď sa ma niekto opýta na ZŠ Jarovnice, hneď mi naskočí taký zvláštny pocit. Na jednej strane je to taká menšia, rodinná škola, kde sa v podstate každý s každým pozná, čo je super, lebo sa človek necíti stratený v dave. Má to svoje čaro, keďže učitelia si pamätajú aj tvoje meno, nielen číslo v triednej knihe. Zdá sa mi, že vďaka tomu bol niekedy aj prístup taký osobnejší, hlavne keď sa človek s niečím trápil. Lenže potom sú tu aj veci, ktoré mi prišli dosť na nervy. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia už sú takí ‚stará škola‘, a to myslím v tom horšom zmysle. Často sme len sedeli, počúvali výklad, prepisovali poznámky z tabule a polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Nemám pocit, že by nás nejak extra motivovali alebo sa snažili, aby sme veci naozaj chápali, skôr len bifľovali. Bolo to také suché a občas aj dosť deprimujúce, keď som videla, ako sa kamaráti na iných školách učili rôznymi projektmi alebo sa hrali v triede, kým my sme sedeli a počúvali dookola to isté. Ale zase musím povedať, že telocvičňa je tam super, to je jedna z vecí, ktorá sa mi tam páčila. A aj to, že sa snažili organizovať rôzne akcie vonku, napríklad nejaké dni v prírode alebo upratovanie okolia. To bolo fakt záživné a nenásilné, človek sa vtedy cítil, že sa učí niečo užitočné a pritom sa nenudí. S týmto nemám vôbec zlú skúsenosť, práve naopak, na to si spomínam rada. Čo sa týka vybavenia, zdalo sa mi, že s tou technikou by sa dalo pracovať aj viac. Jasné, že tam boli nejaké interaktívne tabule a počítače, ale niekedy som mala pocit, že ich tam dali len preto, že sa museli, a niežeby ich aj reálne efektívne využívali. Bolo by fajn, keby sa viac učilo cez internet alebo nejaké moderné aplikácie, lebo takto to bolo často, ako keby sme sa vrátili o desať rokov dozadu. Celkovo to bolo tak nejak pol na pol, záležalo od toho, ku komu si sa dostala.