Meno: Základná škola
Adresa: Jána Francisciho 11, Levoča, 05401
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsfranlv.edupage.org/
Škola poskytuje základné vzdelanie pre žiakov prvého až deviateho ročníka. Vo vzdelávacom procese sa riadi Štátnym vzdelávacím programom, pričom kladie dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií, ako je kritické myslenie, digitálna gramotnosť a komunikačné zručnosti v cudzích jazykoch, konkrétne v anglickom a nemeckom jazyku. Výučba integruje moderné pedagogické metódy, vrátane projektového vyučovania a skupinovej práce, ktoré podporujú samostatnosť a aktívnu participáciu žiakov. Pre efektívnejšiu výučbu sú k dispozícii špecializované učebne pre informatiku, fyziku, chémiu a cudzie jazyky, ako aj školská knižnica. Žiaci majú možnosť využívať telocvičňu a školský dvor pre športové aktivity a oddych. Popri povinnom vyučovaní škola ponúka aj rôznorodú krúžkovú činnosť zameranú na rozširovanie záujmov žiakov v oblastiach ako sú šport, umenie či prírodné vedy. Pedagogický zbor zabezpečuje individuálny prístup k žiakom a v prípade potreby poskytuje aj pedagogicko-psychologické poradenstvo. Ide o Základnú školu Jána Francisciho 11. Táto inštitúcia je plne organizovanou základnou školou, poskytujúcou vzdelávanie pre ročníky 1. až 9., bez spojenia s materskou školou alebo inou inštitúciou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037791851
- Eduid: 100012217
- Orientačný počet žiakov: 411
- Školu nájdete v meste alebo obci Levoča, okres/obvod Levoča, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodla som sa napísať pár slov o Základnej škole Jána Francisciho v Levoči, lebo ako rodič mám s ňou nejaké tie skúsenosti a myslím, že sa občas hodí počuť aj takýto, povedzme, priamejší pohľad. Mám tu dieťa, takže vidím veci tak zblízka, ako sa len dá. Prvý dojem? No, je to taká klasická slovenská základka. Nič prekvapivé, ale ani nič, čo by ma úplne odradilo. Páči sa mi, že sa snažia, vidím snahu o modernizáciu, napríklad s nejakými tými interaktívnymi tabuľami, a aj tie krúžky, čo ponúkajú, znejú celkom fajn. Moje dieťa si našlo niečo, čo ho baví, a to je podľa mňa super, lebo poobede netrúsi len tak doma nudu. Mám pocit, že na telesnú výchovu majú celkom dobré podmienky, čo je dneska tiež dôležité, aby sa deti hýbali. Počula som aj o úspechoch v nejakých súťažiach, čo je vždy dobrá vizitka. Na druhej strane, človek si občas povzdychne. Niektoré triedy mi prídu dosť plné, a viem si predstaviť, že pre učiteľov to musí byť peklo udržať si pozornosť toľkých detí. Niekedy sa mi zdá, že naozaj veľa vecí závisí od konkrétneho učiteľa. Sú tam takí, čo majú obrovskú energiu a vedia deti nadchnúť, fakt vidím, ako sa moje dieťa teší na ich hodiny. Ale potom sú aj takí, u ktorých mám pocit, že už len čakajú na zvonenie a ich hodiny prejdú v takom zvláštnom tichu, kedy polovica triedy iba pasívne sedí a akoby sa bála prehovoriť. Proste taká tá nuda, kedy sa len čaká, kým sa prejde na ďalšiu tému alebo kým príde koniec. To mi je ľúto, lebo to vidím, že to ovplyvňuje celkovú chuť chodiť do školy. A komunikácia? No, to je kapitola sama o sebe. Niekedy je to super, viem všetko včas, ale inokedy mám pocit, že informácie sa ku mne dostanú až na poslednú chvíľu alebo len tak náhodou. Chcelo by to asi trochu viac takej tej priamej a pravidelnej spätnej väzby, aby sme ako rodičia presne vedeli, čo sa deje a na čom treba prípadne popracovať. Predsa len, sme v tom s deťmi spoločne. Celkovo vzaté, je to škola ako každá iná, s lepšími aj horšími stránkami. Má svoje čaro, svoju históriu a aj veľa dobrých ľudí, ktorí sa naozaj snažia. Ale zároveň je tu aj priestor na zlepšenie, aby sa deti nielen učili, ale aby ich to aj bavilo a aby sa do školy tešili každý deň. Vždy je to taký mix pocitov, keď si spomeniem na školu.