Meno: Základná škola Istvána Dobóa s vyučovacím jazykom maďarským – Dobó István Alapiskola
Adresa: Veľké Slemence 18, Veľké Slemence, 07677
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsvslemence.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje základné vzdelávanie pre deti v regióne s vyučovacím jazykom maďarským, zameriavajúc sa na rozvoj vedomostí a zručností v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Dôraz je kladený na komplexný rozvoj žiakov prostredníctvom kvalitného vyučovania kľúčových predmetov ako matematika, maďarský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a literatúra, prírodovedné predmety, dejepis a cudzie jazyky. Škola sa snaží o udržiavanie a rozvíjanie maďarských kultúrnych tradícií a jazyka v miestnom prostredí. Žiaci majú k dispozícii bežné triedy, učebňu informatiky a malú školskú knižnicu. Pre telesnú výchovu a športové aktivity slúži telocvičňa a vonkajšie priestory. Okrem pravidelného vyučovania ponúka Základná škola Istvána Dobóa s vyučovacím jazykom maďarským – Dobó István Alapiskola Veľké Slemence 18 aj rôzne záujmové krúžky, ktoré podporujú individuálne talenty a záujmy žiakov, napríklad v oblasti umenia, športu či cudzích jazykov. Škola sa aktívne zapája do miestnych komunálnych aktivít a podujatí, čím podporuje komunitný život. Inštitúcia je spojená s materskou školou do jedného právneho subjektu, čo zabezpečuje plynulý prechod detí z predškolského do základného vzdelávania. Z organizačného hľadiska je táto škola plnoorganizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Maďarský
- Kód: 035545771
- Eduid: 100015695
- Orientačný počet žiakov: 230
- Školu nájdete v meste alebo obci Veľké Slemence, okres/obvod Michalovce, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď si spomeniem na Základnú školu Istvána Dobóa s VJM vo Veľkých Slemenciach, tak mi hneď nabehne taký zvláštny pocit. Chodila som tam celé tie roky a viem, že to je proste malá dedinská škola s vyučovacím jazykom maďarským, čo je fajn, lebo sa takto udržiava naša kultúra a jazyk. Na jednej strane som tam zažila celkom milé chvíle, lebo tam bola taká komunitná, skoro až rodinná atmosféra. Všetci sa viac-menej poznali, takže sa tam človek cítil bezpečne a nebol len nejaké číslo v triede. Učitelia mali často taký osobný prístup, to musím uznať, a aj keď boli občas prísni, väčšinou vedeli, kedy treba pritlačiť a kedy zas podržať. Ale na druhej strane, mám pocit, že škola trošku zaspala dobu, aspoň čo sa týka vybavenia a celkovo takého moderného prístupu k učeniu. Niekedy som mala pocit, že hodiny boli dosť nudné a išlo to takou starou metódou – proste sa len čítalo z učebnice, sem-tam nejaké cvičenie a to bolo všetko. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani žiadne super aktivity, ktoré by nás fakt vtiahli. Pamätám si, ako polovica triedy občas len tak sedela a čakala na zvonenie, lebo ich to proste nebavilo a necítili sa zapojení. Chýbalo mi tam také to nadšenie, iskra, ktorá by nás donútila rozmýšľať a objavovať veci, namiesto len memorovania. Aj tie mimoškolské aktivity boli také všelijaké. Jasné, boli tam nejaké krúžky, ale v porovnaní s tým, čo mali kamaráti v iných školách, to bolo dosť obmedzené. Človek mal pocit, že svet je strašne ďaleko a my sme tu takí v bubline. Zdalo sa mi, že nás to veľmi nepripravovalo na to, čo príde po základnej škole, hlavne ak chcel ísť niekto na strednú školu, kde sa vyučovalo po slovensky. Mala som občas pocit, že nám chýba taká tá sebadôvera a rozhľad, ktorý by nám pomohol v tom novom prostredí. Naozaj nechcem, aby to znelo, že všetko bolo zlé, to vôbec nie. Určite tam boli aj super učiteľky a učitelia, ktorí sa naozaj snažili a chceli nám niečo dať. Ale celkovo ten systém, prostredie a celkovo možnosti, ktoré sme mali, boli podľa mňa dosť limitované. Niekedy ma mrzelo, že škola nemá viac zdrojov, aby mohla ponúknuť niečo viac, aby tie hodiny boli dynamickejšie a aby sme sa cítili pripravenejší na to, čo nás čaká. Verím, že sa to postupne mení k lepšiemu, ale ja som si tam odniesla taký pocit… no, proste taký.