ZŠ Hradná 342, Liptovský Hrádok

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si povedala, že sa s vami podelím o moje pocity a skúsenosti, teda zatiaľ skôr tie pozorovania, čo sa týka Základnej školy Hradná v Liptovskom Hrádku. Dcéra tam chodí už nejaký ten rok a človek si tak prirodzene všíma, ako to tam funguje, aj čo sa hovorí v kuloároch medzi rodičmi. Hneď na začiatok musím povedať, že celkový dojem mám taký, že je to fajn škola. Keď som tam prvýkrát išla, prišlo mi to také milé, príjemné prostredie a mám pocit, že aj pani učiteľky sa snažia. Nie je to tak, že by to brali len ako prácu a hotovo, ale väčšinou z nich cítiť, že ich to baví a deťom sa venujú. Napríklad tie krúžky, čo tam majú, sú fakt super. Dcéra chodí na ten výtvarný a úplne žiari, keď sa vráti domov, vždy má kopec zážitkov a nových vecí, čo sa naučila. A v telocvični sa vraj tiež dosť zmenilo, tie nové veci na cvičenie sú vraj moderné a deti sa tešia. Čo sa týka samotného učenia, mám pocit, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari a vedia deti pre veci nadchnúť. Dcéra mi rozprávala, že keď majú nejaký projekt, tak sa vedia naozaj vyblázniť a nie je to len o memorovaní, ale aj o hľadaní informácií a prezentovaní. Vidím, že sa im tam snažia dávať aj moderné veci, tie interaktívne tabule, počítače, už to nie je ako za našich čias, že len krieda a tabuľa. V tom sa mi zdá, že idú s dobou a snažia sa, aby deti mali prístup k novým technológiám. Na druhej strane, samozrejme, že to nie je všade ružové. Občas mám pocit, že niektoré hodiny sú fakt nudné, až som si hovorila, že to musí byť peklo tam sedieť. Dcéra mi niekedy povie, že polovica triedy sa nudí a len čaká na zvonenie, lebo to, čo im pani učiteľka hovorí, ich vôbec nebaví, alebo im to nevie podať tak zaujímavo. Zdá sa mi, že tam proste nie sú všetci učitelia rovnako nadšení a niektorí to berú len ako povinnú jazdu. A tiež, hoci sa snažia, zdá sa mi, že niekedy je tej teórie proste priveľa a chýba taká tá praktická stránka veci, aby si to deti vedeli lepšie predstaviť. A potom sú tu tie bežné školské veci, čo človeka občas potrápia. Napríklad tie obedy v jedálni sú vraj občas hotová katastrofa, dcéra mi niekedy povie, že sa to nedalo jesť a prišla domov hladná. Čo som počula od iných mamičiek, tak sa sem-tam stane, že sa informácie nedostanú tam, kam by mali, a komunikácia medzi školou a rodičmi trošku škrípe. Nie je to pravidlo, ale stáva sa. Človek má potom pocit, že musí neustále sledovať nástenku a všetky možné skupiny, aby mu nič neuniklo. Celkovo je to taká tá klasika, že aj keď sa snažia, občas to proste nevydá podľa predstáv. Ale viem, že dokonalá škola asi neexistuje, takže človek musí brať veci s rezervou.

   Pridať reakciu