Meno: Základná škola
Adresa: Hlavná 105/93, Kazimír, 07613
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://skolakazimir.edupage.org/
Vzdelávací proces v tejto inštitúcii systematicky rozvíja kľúčové kompetencie žiakov od ich nástupu až po ukončenie deviateho ročníka, pokrývajúc obe úrovne ISCED – primárne aj nižšie sekundárne vzdelávanie. Výučba kombinuje overené pedagogické metódy s inovatívnymi prístupmi, podporujúc aktívne učenie, kritické myslenie a digitálnu gramotnosť. Žiaci sa učia nielen faktom, ale aj ich praktickej aplikácii prostredníctvom projektového vyučovania, skupinovej práce a riešenia problémových úloh. Dôraz sa kladie na rozvoj komunikačných zručností, vrátane výučby cudzích jazykov už od prvého stupňa. Škola sa tiež zameriava na individuálne potreby žiakov, pričom poskytuje podporu nadaným i žiakom so špecifickými vzdelávacími potrebami. Pre realizáciu vzdelávania sú k dispozícii štandardné učebne, špecializované laboratóriá pre informatiku, fyziku a chémiu, telocvičňa a dobre vybavená školská knižnica. Mimoškolské aktivity zabezpečuje školský klub detí a široká ponuka záujmových krúžkov v oblasti športu, umenia a techniky. Stravovanie žiakov je zabezpečené v školskej jedálni. Tieto vzdelávacie a podporné služby poskytuje Základná škola Hlavná 105/93, ktorá je úplne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710063954
- Eduid: 100016390
- Orientačný počet žiakov: 26
- Školu nájdete v meste alebo obci Kazimír, okres/obvod Trebišov, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ZŠ Hlavná v Kazimíri… Pamätám si na to celkom živo, aj keď už je to nejaký ten piatok. Keď som tam chodila, mala som taký, no, zvláštny pocit, ale snažím sa spomenúť si na to to najlepšie a najhoršie. Čo sa mi naozaj páčilo, bolo to, že niektorí učitelia boli fakt super. Niektorí mali taký ten entuziazmus, že sa snažili nás naozaj zaujať. Pamätám si, že v niektorých hodinách to nebolo len o suchom bifľovaní z učebnice, ale snažili sa nám veci vysvetliť tak, aby sme to fakt pochopili a niečo si z toho odniesli. Napríklad, pamätám si na hodiny, kde sme nerobili len klasické cvičenia, ale občas sme mali nejaké projekty alebo diskusie, a to bolo oveľa lepšie ako len sedieť a počúvať. Taktiež sa mi páčilo, že sa snažili občas robiť nejaké tie školské akcie alebo výlety, ktoré trošku oživili ten školský stereotyp. Človek sa aspoň dostal von z lavice a niečo zažil. Myslím, že sa tam celkom snažili aj s tými krúžkami, čo bolo fajn, ak si chcel človek po škole ešte niečo robiť. Na druhej strane, občas to bolo aj dosť náročné. Mám pocit, že niektorí učitelia boli naozaj veľmi prísni a na známky sa dosť tlačilo. Niekedy som si fakt myslela, že sa mi roztrhne hlava od učenia, toľko toho bolo. Hlavne pred nejakými väčšími písomkami som mala pocit, že len žijem pre školu a nemám žiadny čas na nič iné. A musím povedať, že v niektorých triedach to bolo vidieť, ako polovica žiakov proste len čaká na zvonenie a vôbec ich to nebaví. To je potom taká nuda, keď máš pocit, že sa tam aj tak nič nové nedozvieš, lebo učiteľ len prečíta, čo je v knihe. A jasné, tá jedáleň, tak to je klasika, s tým asi nikto nebol nikdy na sto percent spokojný, ale to je asi všade rovnako. Niekedy som si vážne želala, aby sa ten obed dal zjesť s väčšou chuťou. Celkovo to bolo také, že chvíľu super, chvíľu peklo. Myslím, že škola sa snaží, ale je to ešte taká stará škola v niektorých veciach, čo sa týka prístupu k nám, deťom.