ZŠ Františka Rákócziho II. s VJM V. Palkovicha 3, Kolárovo

⭐ Vložené recenzie

1. Ja si pamätám, že keď som premýšľala nad tou školou v Kolárove, tak som mala dosť zmiešané pocity. Predsa len, je to škola s vyučovacím jazykom maďarským, čo je na jednej strane super, ak chce človek udržať jazyk a kultúru, ale zase som sa trochu bála, ako to bude so slovenčinou, aby som nemala potom v živote problém. Mám pocit, že tam vládne taká zvláštna atmosféra, taká rodinná, ale zároveň niekedy dosť uzavretá. Niektorí ľudia sa tam cítia ako doma od prvej chvíle, iní zas majú pocit, že ak tam nepatria už generácie, tak sa ťažšie zapadnú. Ale to je asi v každej takejto menšinovej škole, nie? Čo sa týka samotného učenia, tak to bolo všelijaké. Niekedy som si hovorila, že to je fakt nuda na umretie, že len niekto niečo hovorí pred tabuľou a my máme len kukať a písať si, čo nám nadiktujú. V takých chvíľach som mala pocit, že polovica triedy sa len prehadzuje na stoličkách a čaká na zvonenie. Ale potom boli aj svetlé momenty, keď prišiel niekto s niečím, čo nás naozaj zaujalo. Pamätám si, že sme robili nejaké projekty alebo diskusie, a vtedy som si hovorila, že takto by to malo vyzerať, že to fakt dáva zmysel a že sa pri tom niečo naučím, nielen nabifľujem. Zdalo sa mi, že tak celkovo tam je skôr taký tradičný prístup, že sa drží toho, čo fungovalo kedysi. Jasné, že nám občas pustili nejaký film alebo sme išli na nejaký výlet, ale nebolo to tak, že by to bola nejaká super moderná škola, kde sa stále niečo inovuje. Skôr taký štandard, povedala by som. Ale na druhej strane, aspoň tam neboli nejaké šialené experimenty. S tými priestormi to bolo tiež také… neutrálne. Triedy boli v poriadku, nič extra moderné, ale ani žiadne múzeum. Často sa tam snažili robiť rôzne akcie, hlavne tie maďarské tradície, čo bolo fajn a spájalo to komunitu. Vtedy som mala pocit, že tá škola naozaj dýcha. Čo sa týka nejakých problémov, tak jasné, ako v každej škole, občas sa niečo riešilo. Niekedy som mala pocit, že tie veci sa trošku zametali pod koberec, aby nebolo treba nič extra riešiť, alebo že sa to príliš zovšeobecňovalo, namiesto toho, aby sa hľadali nejaké konkrétne riešenia. Trochu ma štvalo, že komunikácia niekedy viazla a človek sa musel pýtať na trikrát, aby niečo zistil. Celkovo si myslím, že je to taká škola, kde záleží fakt na tom, na ktorého učiteľa natrafíš a s akými ľuďmi si v triede. Môže to byť super zážitok, ak ti sadne kolektív a máš šťastie na tých, ktorí vedia učivo podať zaujímavo. Alebo to môže byť aj také prežívanie, ak si proste niekde, kde ti to nesedí. Je to škola so svojimi plusmi a mínusmi, ale podľa mňa to hlavne závisí od toho, čo od takejto školy s VJM očakávaš.

   Pridať reakciu