ZŠ Ferenca Móru s VJM Školská 204, Vrakúň

⭐ Vložené recenzie

1. No, tak ja som si pred pár rokmi vyberala pre svoje dieťa základku a v podstate som si ani nemala veľmi z čoho vyberať, keďže pre nás prišla do úvahy hlavne škola na Školskej vo Vrakuni, aj kvôli jazyku. Vieš, je to taká tá naša maďarská škola, čo pre nás bolo dosť dôležité, lebo si myslíme, že deťom sa to v živote zíde, keď ovládajú viac jazykov. Takže prvé nadšenie bolo hlavne z toho, že to tam vyzerá ako taká malá, možno až rodinná komunita, kde sa každý pozná a kde si deti držia pokope. A to je fakt super pocit, že to tvoje dieťa nejde do nejakého obrovského mraveniska. Prvé roky to vyzeralo fakt fajn, deti sa tešili, mali nejaké krúžky, ja som mala pocit, že učitelia sa snažia a majú k deťom taký osobný prístup. Aj priestory, tie sa mi zdali byť celkom v pohode, videla som, že sa tam snažia veci zlepšovať a sem-tam sa aj niečo opraví alebo zmodernizuje. Niektoré hodiny si pamätám, že malý chodil domov plný zážitkov, že sa učili fakt praktické veci, nebolo to len také bifľovanie z učebníc. A hlavne ten jazyk, to je obrovská pridaná hodnota, lebo proste v maďarčine si hovoria, učia sa históriu aj kultúru, čo je na nezaplatenie, ak chceš, aby tvoje dieťa poznalo svoje korene. Lenže potom sa to začalo trochu meniť. Čo ma strašne frustrovalo, bolo to neustále striedanie učiteľov. Mala som pocit, že sotva si deti na niekoho zvyknú, vytvoria si k nemu vzťah, a už je preč. A to je pre školákov naozaj dosť zlé, lebo sa potom ťažšie sústredia a musia sa prispôsobovať stále novým tváram a novým štýlom výučby. A priznám sa, že nie všetci noví učitelia boli rovnako dobrí. Niekedy sa mi zdalo, že im chýba taká pevná ruka, že v triede je dosť chaos a že tie deti si vedia robiť, čo chcú, namiesto toho, aby sa učili. To ma bolelo, keď mi malý hovoril, že na niektorých hodinách sa proste celá trieda nudila alebo robila neplechu, lebo učiteľ nevedel, čo s nimi. A s tým súvisela aj taká tá komunikácia, niekedy som mala pocit, že je to tam také všelijaké. Že ak sa aktívne neopýtaš, tak sa veľa nedozvieš o tom, čo sa deje, alebo ako sa dieťaťu darí. Zrejme niektorí učitelia to mali v malíčku a vedeli podať informácie super, ale u iných to bolo také, že som si len vzdychla, že sa asi ani nedozviem, či sa môjmu dieťaťu darí alebo s čím má problém. Niektoré hodiny proste boli také „na prežitie“, kde sa deťom ani moc nechcelo premýšľať, len tak sedeli a čakali na zvonenie. Takže mám z tej školy fakt zmiešané pocity, na jednej strane ten jazyk a komunita sú super, ale na druhej strane tie nedostatky dokážu pekne potrápiť.

   Pridať reakciu