Meno: Základná škola
Adresa: Farská ulica 20, Horné Lefantovce, 95145
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zslefantovce.edupage.org/
Vzdelávací proces sa zameriava na rozvoj kritického myslenia a praktických zručností žiakov prostredníctvom kombinácie tradičných a moderných pedagogických prístupov. Výučba prebieha s využitím interaktívnych tabúľ a digitálnych technológií, pričom sa kládú dôraz na projektové vyučovanie, skupinovú prácu a individuálny prístup k potrebám každého dieťaťa. Škola poskytuje rozšírenú výučbu cudzích jazykov už od prvého stupňa a podporuje rozvoj prírodovedných predmetov a informatiky v špecializovaných učebniach. Okrem kmeňových predmetov môžu žiaci navštevovať rôzne záujmové krúžky, ako sú športové aktivity v telocvični, dramatický krúžok či programovanie v počítačovej učebni. K dispozícii je školská knižnica, ktorá slúži na podporu čitateľskej gramotnosti a priestory na oddych počas prestávok. Pravidelne sa organizujú tematické dni a exkurzie, ktoré dopĺňajú teoretické vedomosti o praktické skúsenosti. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami majú k dispozícii podporu školského psychológa a špeciálneho pedagóga. Základná škola Farská ulica 20 je plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037865633
- Eduid: 100005116
- Orientačný počet žiakov: 23
- Školu nájdete v meste alebo obci Horné Lefantovce, okres/obvod Nitra, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ZŠ Farská ulica v Horných Lefantovciach, to je pre mňa taká kapitola sama o sebe, keďže teraz riešime, kam dáme naše dieťa a spomínam na to, ako to bolo, alebo som aspoň počula. Mám pocit, že je to taká škola, čo má svoje muchy, ale aj svoje svetlé chvíľky, ako asi každá v menšej obci. Na jednej strane si pamätám, že komunita okolo školy bola vždy taká celkom fajn, taká rodinná. Mám pocit, že deti sa tam navzájom poznajú, nie je to taký obrovský mlyn ako vo veľkom meste. A čo sa týka tých mimoškolských aktivít, tak som počula, že sa snažia, čo môžu. Že sa im darilo v rôznych súťažiach, či už športových alebo vedomostných, a to je podľa mňa super, keď deti môžu vyniknúť aj mimo lavice. Niektorí učitelia mi prišli ako naozajstní srdciari, takí, čo to robia pre radosť a vedia deti nadchnúť. To je podľa mňa na nezaplatenie, keď máš šťastie na takého pedagóga. A ani prostredie školy nebolo nejaké odstrašujúce, jasné, nie je to žiadny moderný palác, ale malo to svoje čaro, taký ten známy pocit domova. No na druhej strane som si všimla, že niekedy to tam dosť viazlo s tou komunikáciou. Ako rodič som občas mala pocit, že sa informácie nedostávali k nám tak rýchlo alebo tak jasne, ako by som si predstavovala, a to vie byť dosť frustrujúce. A čo sa týka vyučovania samotného, zdá sa mi, že občas sa tam držali takých starších metód. Niekedy mi prišlo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo pani učiteľka len stála pri tabuli a rozprávala, bez toho aby sa zaujímala, či tomu všetci rozumieme alebo či nás to vôbec baví. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale niekedy to proste nebola žiadna veda, ako udržať pozornosť. A tá strava v jedálni? Občas sa mi zdalo, že deti z jedálne vybehli hladné, lebo vraj sa to nedalo jesť. To je podľa mňa dosť smutné, keď dieťa nechce obedovať. Celkovo mám taký pocit, že je to škola, ktorá má potenciál, ale občas jej chýba taký ten šmrnc a väčšia otvorenosť novým veciam, aspoň tak mi to z rozhovorov a spomienok vyznieva.