ZŠ Dudova 2, Bratislava-Petržalka

⭐ Vložené recenzie

1. Tak Dudová… no, čo ti poviem. Keď som vyberala školu pre malého, či skôr malú, lebo ja som mama, tak som si, jasné, pozerala kadečo, pýtala sa kamošiek aj na nete čítala. A na Dudovú som počula aj to, aj ono. Nakoniec sme sa rozhodli, že ideme sem, lebo to máme blízko a aj to znelo tak… akože nie nejaká megasupermoderná škola s bazénom a neviem čím všetkým, ale taká klasika, vieš? S históriou. A veru, je to taká klasika. Tie múry už čo-to pamätajú, to je jasné, ale zase nemám pocit, že by to bol nejaký strašný rozpad. Skôr taká… domácka atmosféra? Dcéra si zvykla celkom rýchlo, a to je pre mňa hlavné. Cítim, že sa tam cíti príjemne, má tam kamarátov, čo je super. Učitelia, no, tam je to ako všade. Máme pár takých, čo sú úplne super, vieš? Takí, čo proste vedia tých decká vtiahnuť do toho, že aj fyziku dokážu urobiť zábavnou, alebo slovenčinu. Že tam nie je len suchá teória, ale že sa snažia ukázať im, prečo sa to učia, a naozaj ich vtiahnuť do deja. Moja malá raz prišla nadšená, ako robili nejaký pokus a fakt ju to bavilo, alebo že mali diskusiu o nejakej knihe. Potom ale sú aj takí, kde máš pocit, že odpočítavajú sekundy do zvonenia rovnako ako polovica triedy. Že proste idú podľa osnovy, povedia si svoje a je to. Vtedy mi je jej aj ľúto, keď vidím, ako sa trápi s nejakým predmetom a vlastne ani nevie, načo to vlastne má. Mám pocit, že na niektoré veci sa tu dbá celkom dosť. Krúžky tam nejaké sú, hlavne poobedné. Dcéra chodí na jeden, kde si celkom oddýchne a aj sa niečo naučí, čo ju baví. Aj na nejaké akcie chodia, výlety. To je fajn, že tie deti nie sú len v laviciach, že zažijú aj niečo iné. Aj keď teda s tou ponukou športových aktivít by sa možno dalo ešte trošku pohrať, zdá sa mi, že to majú aj na iných školách pestrejšie. Čo sa týka nejakého extra individuálneho prístupu, tak tam mám pocit, že to nie je vždy ružové. Jasné, je ich tam v triede dosť, tak nemôžu čakať, že sa každý učiteľ bude venovať len ich dieťaťu. Ale zdá sa mi, že niekedy by to chcelo trocha viac všimnúť si, keď niekto s niečím naozaj bojuje. Alebo naopak, keď niekoho niečo naozaj baví, tak ho v tom podporiť, aby sa mu v tom darilo. Komunikácia so školou je taká všelijaká. S niektorými učiteľmi sa dá pekne porozprávať, s inými to je zase taký boj o slová. Ale celkovo to nie je tragédia, dá sa to nejako zvládnuť, hlavne cez ten Edupage. Ale hlavne, aby tam dcéra chodila rada a aby mala dobrých kamarátov, to je pre mňa podstatné. A to zatiaľ, musím povedať, že má. Takže tak.

   Pridať reakciu