
Meno: Základná škola
Adresa: Čičava 34, Čičava, 09301
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zscicava.edupage.org/
V prostredí východoslovenskej obce funguje vzdelávacia inštitúcia, ktorá sa zameriava na poskytovanie základného vzdelania deťom z miestnej komunity. Pedagogický prístup školy zdôrazňuje aktívne učenie a rozvoj kľúčových kompetencií, vedie žiakov k samostatnému mysleniu, kritickému hodnoteniu informácií a spolupráci. Učebný plán zahŕňa štátom predpísané predmety ako slovenský jazyk a literatúra, matematika, prírodoveda, informatika a cudzie jazyky, pričom sa kladie dôraz na prepojenie teórie s praxou a praktické aplikácie poznatkov. Vyučovanie často integruje moderné didaktické pomôcky a technológie s cieľom zvýšiť angažovanosť žiakov a podporiť individuálny pokrok každého dieťaťa. Základná škola Čičava 34, situovaná v pokojnom prostredí, sa snaží vytvárať podnetné a bezpečné prostredie pre svojich žiakov, kde sa okrem akademického rozvoja podporuje aj osobný rast. Okrem klasickej výučby ponúka aj rôzne mimoškolské aktivity a projekty, ktoré obohacujú vzdelávací proces, podporujú rozvoj talentov detí a prispievajú k ich celkovému rozvoju. Škola sa snaží byť súčasťou kultúrneho života v obci a podporovať vzťah detí k svojmu regiónu. Vzhľadom na svoju veľkosť a štruktúru funguje Základná škola Čičava 34 ako neúplne organizovaná škola, poskytujúca vzdelávanie pre vybrané ročníky prvého stupňa.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710064276
- Eduid: 100013856
- Orientačný počet žiakov: 98
- Školu nájdete v meste alebo obci Čičava, okres/obvod Vranov nad Topľou, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že sem napíšem pár riadkov o ZŠ v Čičave, keďže moje dieťa tam chodí a mám už nejaký ten prehľad. Celkovo je to taká škola, kde človek nájde aj to dobré, aj to, čo ho občas potrápi, to je jasné, ako všade, veď nikto nie je dokonalý. Na jednej strane musím povedať, že tá atmosféra je tam fakt taká… dedinská, v dobrom slova zmysle. Všetci sa poznajú, učitelia poznajú každé dieťa a fakt mám pocit, že im na deťoch záleží. Nie je to ako vo veľkej mase, kde je dieťa len číslo a učiteľ si ani nepamätá jeho meno. To sa mi naozaj páči, lebo viem, že keď sa niečo deje, nikto si to len tak nevšimne alebo neprehliadne. Moja dcéra sa tam celkom rýchlo udomácnila a nemala nejaké veľké problémy s adaptáciou, čo je pre mňa ako mamu super a naozaj mi to odľahlo. Aj tie priestory, viem, že sa tam snažia, vidím, že majú celkom pekný dvor na hranie a aj vo vnútri to vyzerá, že sa to postupne dáva dokopy, nie je to žiadne peklo spred dvadsiatich rokov, čo som sa na začiatku trochu bála. No ale zas, človek nemôže očakávať zázraky, že jo. Niekedy mám pocit, že tie hodiny sú také, no, povedzme si úprimne, dosť stereotypné. Dcéra mi občas hovorí, že sa v triede polovica detí nudí a čaká len na zvonenie. To mi príde dosť smutné, lebo myslím, že sa to dá robiť aj inak. Nemám pocit, že by tam bol nejaký extra ťah na bránu, čo sa týka tých moderných metód učenia, aby sa decká fakt bavili a zároveň niečo naučili. Chápem, že na dedine sú iné možnosti ako vo veľkom meste, ale niekedy by sa zišlo trochu viac nápadov a menej monotónnosti. Tiež mi príde, že možností na nejaké krúžky alebo aktivity po škole je tak pomenej. Nie je to tak, že by to nebolo vôbec, ale niekedy si poviem, že keby bolo z čoho vyberať, bolo by to lepšie a dcéra by si možno našla niečo, čo ju fakt chytí. Komunikácia s rodičmi je taká všelijaká. Nie je to katastrofa, ale niekedy mám pocit, že musím všetko ťahať z nich sama a proste sa o informácie pýtať. Na druhej strane, keď už sa niečo rieši, tak sa snažia byť ústretoví a vypočujú si ma, to musím priznať. Len by to chcelo možno trochu viac tej proaktívnosti a otvorených dverí. Ale celkovo, keď si to tak zhrniem, pre malé dieťa, ktoré potrebuje individuálny prístup a cítiť sa v bezpečí, je to celkom fajn voľba. Nie je to síce žiadna špičková high-tech škola, ale zase sa tam človek nemusí báť, že sa na neho zabudne. Skôr mám pocit, že sa snažia, ako vedia, s tými prostriedkami, čo majú, a to je asi tak všetko, čo sa k tomu dá povedať.