Meno: Základná škola
Adresa: Chotča 175, Chotča, 09021
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zschotca.edupage.org/
Vzdelávací proces sa zameriava na komplexný rozvoj žiakov, podporujúc ich akademické, sociálne a osobnostné zručnosti v podnetnom prostredí. Škola sa snaží rozvíjať kľúčové kompetencie prostredníctvom moderných pedagogických prístupov a interaktívnych vyučovacích metód. Žiaci sa učia kriticky myslieť, riešiť problémy a spolupracovať, pričom je kladený dôraz na individuálny prístup, rešpektovanie potrieb každého dieťaťa a podporu jeho talentov. V Základnej škole Chotča 175 je súčasťou vzdelávania nielen osvojovanie si učiva zo štandardných predmetov ako matematika, slovenský jazyk, prírodoveda a spoločenskovedné disciplíny, ale aj rozvoj digitálnej gramotnosti a environmentálneho povedomia. Výučba často zahŕňa projektové úlohy, praktické cvičenia a exkurzie, ktoré obohacujú teoretické poznatky. K dispozícii sú špecializované učebne pre informatiku, telocvičňa a školská knižnica, ktoré dopĺňajú štandardné triedy a podporujú rozmanité vzdelávacie aktivity. Mimo vyučovania majú žiaci možnosť zapojiť sa do záujmových krúžkov zameraných na šport, umenie alebo prírodovedné bádanie, čím sa podporuje ich všestranný rozvoj. Škola pôsobí ako plne organizovaná základná škola, poskytujúca vzdelávanie od prvého po deviaty ročník.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710063580
- Eduid: 100013601
- Orientačný počet žiakov: 22
- Školu nájdete v meste alebo obci Chotča, okres/obvod Stropkov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
ZŠ Chotča. No, poviem vám, keď si človek vyberá školu pre dieťa, tak chce pre neho len to najlepšie, však? Ja som si vybrala túto, lebo je to predsa len taká naša, miestna škola a človek dúfa v tú rodinnú atmosféru. A musím povedať, že v niektorých veciach to tak naozaj bolo. Mám pocit, že vďaka tomu, že je to menšia škola, sa tam učitelia dokážu lepšie venovať deťom individuálne. Vždy som mala pocit, že ak niečo moje dieťa potrebovalo, tak sa k nemu správali celkom chápavo a snažili sa mu pomôcť. Niektorí učitelia sú tam naozaj srdciari, to vidieť, že ich tá práca baví a dajú do toho aj niečo navyše, nielen odzvoniť si hodiny. Čo som počula, tak aj krúžková činnosť tam občas bola celkom fajn, aj keď ponuka, jasné, nie je taká široká ako vo veľkomeste. Na druhej strane, človek si občas pomyslí, že to prostredie by si už zaslúžilo nejakú rekonštrukciu. Jasné, že to nie je rozprávkový zámok, ale niekedy som mala pocit, že tie triedy pôsobia dosť staromódne a trošku aj tmavo, čo na tú náladu detí asi veľmi nepridáva. Čo sa týka samotnej výučby, zdá sa mi, že nie vždy je to úplne moderné. Občas si dcéra sťažovala, že to je nuda a že sa len sedia a prepisujú si veci z tabule. Ja viem, že to je asi všade, ale človek by čakal, že sa to bude trošku meniť, že to bude viac interaktívne. Niekedy sa mi zdalo, že učitelia síce vedia, čo majú učiť, ale ten spôsob, ako to podávajú, už nie je úplne taký, aby dnešné deti zaujal. Polovica triedy sa občas len tak nudila a čakala na zvonenie, to mi hovorila aj dcéra. S tými obedy v školskej jedálni to je tiež taká klasika. Raz to chutilo, inokedy zas dieťa skoro nič nezjedlo a sťažovalo sa. Ale to je asi všade rovnako, nikdy sa všetkým nezavďačíš. Komunikácia s rodičmi? No, s tým mám takú osobnú skúsenosť, že to niekedy mohlo byť lepšie. Občas som mala pocit, že sa informácie nedostávali k nám tak plynule, ako by som si predstavovala, a človek musel občas pátrať. Ale celkovo som si vždy povedala, že je to predsa len škola s nejakou históriou a že dôležité je, aby sa deti cítili bezpečne a aby sa tam niečo naučili. A to základné im tam, myslím, dali. Nikdy som sa nemusela báť o bezpečie môjho dieťaťa, čo je veľké plus. Je to proste taká typická dedinská škola s jej plusmi aj mínusmi. Občas si človek povzdychne, ale inde to asi tiež nie je ideálne.