Meno: Základná škola
Adresa: Červený Kameň 228, Červený Kameň, 01856
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsckamen.edupage.org/
V prostredí malej dediny sa táto vzdelávacia inštitúcia zameriava na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov, ako sú kritické myslenie, riešenie problémov a kreativita. Vyučovacie metódy kladú dôraz na individuálny prístup a využívajú moderné technológie, vrátane interaktívnych tabúľ a počítačov v triedach. Žiaci sú vedení k vytváraniu pozitívneho vzťahu k učeniu prostredníctvom aktívnej účasti, projektového vyučovania a skupinových prác. Učebné osnovy Základnej školy Červený Kameň 228 pokrývajú širokú škálu predmetov v súlade so Štátnym vzdelávacím programom, s dodatočným zameraním na environmentálnu výchovu, zdravý životný štýl a občiansku náuku. Okrem akademických činností škola poskytuje rôznorodé mimoškolské aktivity, od športových a umeleckých krúžkov po angličtinu a informatiku, a zapája sa do súťaží a vzdelávacích výletov. K vybaveniu školy patrí počítačová učebňa, telocvičňa, školská knižnica, vonkajšie športoviská a školská jedáleň. Popoludňajšia starostlivosť je zabezpečená prostredníctvom školského klubu detí. Inštitúcia vzdeláva žiakov od prvého po deviaty ročník a funguje ako Základná škola s materskou školou Červený Kameň 228, pričom je plnoorganizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710059256
- Eduid: 100003411
- Orientačný počet žiakov: 22
- Školu nájdete v meste alebo obci Červený Kameň, okres/obvod Ilava, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ako to vlastne je na základnej škole v Červenom Kameni? Vieš čo, mám taký zmiešaný pocit, keď nad tým rozmýšľam. Na jednej strane je to taká tá naša „babka-dedko“ škola, kde sa fakt každý s každým pozná. To je super, lebo sa mi zdá, že sa tam naše deti cítia bezpečnejšie, taká tá rodinná atmosféra tam proste je. Viem, že ak sa niečo deje, tak sa to väčšinou rieši rýchlejšie, lebo tam nie je taká obrovská anonymita ako vo veľkomestských školách. A to je niekedy na nezaplatenie, lebo sa mi zdá, že na každého sa tam dokážu pozrieť trochu individuálnejšie, keďže triedy nie sú také preplnené. Občas tam boli aj fajn krúžky, čo je fajn, že sa deti mohli niečomu venovať aj po škole. Ale na druhej strane, ak mám byť úprimná, občas mi príde, že to tam ide takým vlastným tempom. Niekedy som mala pocit, že tí šikovnejší žiaci sa tam dosť nudili a chýbali im nejaké väčšie výzvy. Ako keby tam nebol priestor na to, aby sa posúvali dopredu tak rýchlo, ako by mohli. Niekedy sa mi zdalo, že hodiny boli skôr o memorovaní a počúvaní, než o nejakej diskusii, kde by si deti mohli povedať svoj názor, hľadať informácie samé alebo proste len tak rozmýšľať. Jasné, sem-tam sa našiel učiteľ, čo to vedel „roztočiť“ a fakt sa snažil, aby to nebola nuda, ale nebolo to pravidlo. Niekedy som si predstavovala, že by mohli viac využívať nejaké novšie technológie, ktoré sú dneska už v podstate všade. Namiesto toho to bolo skôr tak, že sme si na niektoré veci fakt tešili, že ich budeme môcť používať, ale zatiaľ je to také… klasické, alebo možno povedané „stará škola“. A potom je tu ešte taký ten pocit, že keď už sa blížime ku koncu základky, tak mám trochu obavy, ako sa naše deti uplatnia na stredných školách, najmä ak chcú ísť na nejaké tie „prísnejšie“ gymnáziá. Zdá sa mi, že tá príprava by mohla byť možno intenzívnejšia, viac zameraná na to, čo ich tam čaká. Akoby sme tam boli tak trochu v bubline. Nie je to tak, že by to tam bolo úplne zlé, to vôbec nie, ale na druhej strane to tiež nie je úplne super. Je to taký priemer, s občasnými svetlými chvíľkami a občasnými momentmi, kedy som si povzdychla, že by sa to dalo robiť aj inak. Ale čo už, hlavne, že je tam pokoj a deťom tam nejak ubližujú, to je pre mňa asi to najdôležitejšie.