ZŠ Bukovecká 17, Košice-Nad jazerom

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, čo ti poviem k Bukoveckej… Mám pocit, že to je taká typická veľká mestská škola, ktorá má svoje svetlé aj tie tmavšie stránky, ako asi každá. Keď si spomeniem na prvý stupeň, to bolo celkom fajn. Tam som si to užívala, mali sme takú super pani učiteľku, ktorá nás vedela vždy zaujať, aj keď to bolo len o písmenkách a číslach. Vtedy som si myslela, že celá škola bude taká pohodová a že sa tam budem tešiť každý deň. Aj tie priestory sa mi páčili, je to tam také moderné, svetlé, a pamätám si, že sme mali aj celkom slušné počítačové učebne a interaktívne tabule už vtedy, čo nebolo všade samozrejmosťou. Zdalo sa mi, že sa tam riadne investovalo, aby to tam vyzeralo dobre. Potom ale prišiel druhý stupeň a to už bolo iné kafe, taký náraz do reality, akoby. Zrazu som mala pocit, že už nie som ten malý človiečik, o ktorého sa všetci starajú, ale len jedno z mnohých mien v triednej knihe. Niekedy sa mi zdalo, že sú triedy príšerne preplnené a nebolo tam moc miesta na to, aby sa niekto venoval každému zvlášť. Keď učiteľ niečo vysvetľoval, tak tí rýchlejší sa nudili a tí, čo potrebovali viac času, sa zase len strácali v dave. Pamätám si hodiny, kde polovica triedy sa len tak prehadzovala v lavici a čakala na zvonenie, lebo ich to jednoducho nebavilo, alebo nerozumeli. A občas to tam bolo aj dosť hlučné, disciplína, to bol niekedy problém. Aj som si všimla, že sa niekedy tie konflikty medzi deťmi riešili len tak narýchlo, akoby to chceli mať z krku. Čo sa týka učiteľov, tak to je asi ako všade, niektorí sú fakt super, vedia prebudiť záujem aj o to najnudnejšie učivo, ich hodiny boli živé, plné diskusie, a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Dokázali nás motivovať, skúšali rôzne projekty a dalo sa s nimi normálne baviť. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som mala pocit, že už ich to celé unavuje, takí, čo len odriekali svoje, a moc sa nezaujímali, či to chápeme alebo nie. Ich hodiny boli také, že si proste odsedíš, prepíšeš, čo je na tabuli, a ideš domov. Našťastie, krúžkov a mimoškolských aktivít tam bolo vždy dosť, takže sa dalo nájsť niečo, čo ťa bavilo a kde si mohla tráviť čas aj inak ako len v lavici. Školská jedáleň, to je kapitola sama o sebe, tam to bolo také klasické. Niektoré dni sa dalo jesť celkom v pohode, iné dni som radšej vytiahla desiatu z domu. Ale to je asi v každej jedálni. Celkovo si myslím, že škola sa snaží robiť dobrý dojem, organizujú rôzne podujatia a veci, ale vo vnútri, v tej bežnej výučbe, by sa dalo ešte kadečo zlepšiť, hlavne aby sa každý cítil, že na ňom záleží.

   Pridať reakciu