Meno: Základná škola
Adresa: Bátorove Kosihy 892, Bátorove Kosihy, 94634
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsbatorkosihy.edupage.org/
Poskytuje základné vzdelávanie pre žiakov od prvého po deviaty ročník. Výučba prebieha v slovenskom jazyku, pričom pre žiakov národnostných menšín je zabezpečená výučba maďarského jazyka ako predmetu. Školský vzdelávací program sa riadi štátnym kurikulom a kladie dôraz na rozvoj kognitívnych schopností, kritického myslenia a riešenia problémov. Škola sa snaží vytvárať podnetné a bezpečné prostredie, ktoré podporuje individuálny rozvoj každého žiaka a pestuje vzájomné rešpektujúce vzťahy. Aktívne využíva informačno-komunikačné technológie vo vyučovacom procese a poskytuje podporu žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiaci Základnej školy Bátorove Kosihy sa môžu zapájať do rôznych záujmových krúžkov, ako sú čitateľský, tvorivý, športový či krúžok anglického jazyka, a pravidelne sa zúčastňujú školských a mimoškolských súťaží a projektov, vrátane medzinárodných. K dispozícii majú triedy, počítačovú učebňu, telocvičňu, školskú jedáleň a knižnicu. Táto inštitúcia je plne organizovaná základná škola a je súčasťou spoločného zariadenia Základná škola s materskou školou Bátorove Kosihy.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037867024
- Eduid: 100004983
- Orientačný počet žiakov: 105
- Školu nájdete v meste alebo obci Bátorove Kosihy, okres/obvod Komárno, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ZŠ Bátorove Kosihy… je to taká škola, kde sa človek, alebo teda moja dcéra, necítila úplne stratená, ale ani to nebol nejaký sen z katalógu. Keď som vyberala pre ňu školu, tak som sa, samozrejme, pýtala a pozerala, čo sa dalo. Celkovo mám pocit, že to tam bola taká klasická dedinská škola s jej plusmi aj mínusmi. Na jednej strane, učiteľky sa snažili, naozaj. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Keď moja dcéra potrebovala niečo vysvetliť, tak sa jej celkom venovali, ak to bolo v ich silách. Také to domáce prostredie, kedy sa poznajú, myslím si, je fajn, lebo sa človek necítil ako len jedno číslo z davu. Viem si predstaviť, že vo väčších mestách to je úplne iné, tam si ťa ani nevšimnú. Dcéra mi rozprávala, že mali celkom fajn krúžky po škole, vždy si niečo našla, či už to bolo o nejakom športe, alebo o kreatívnych veciach. To mi príde ako veľké plus, lebo tie deti tam nemusia len tak bezcieľne chodiť po obci. A čo sa týka takého celkového prístupu, tak si myslím, že sa snažili vychovať z detí slušných ľudí, čo je predsa základ, nie? Na druhej strane, mám pocit, že niektoré veci by sa už naozaj mohli posunúť dopredu. Tie triedy sú také, no, staršie, tie steny už niečo zažili a človek by si prial, aby sa tam trošku viac investovalo. Niekedy som si hovorila, že na informatike by možno deti ocenili, keby mali novšie počítače a učili sa veci, ktoré využijú v dnešnom svete, niečo praktickejšie. Občas sa mi zdalo, že komunikácia medzi školou a rodičmi mala svoje muchy. Keď sa čakalo na nejakú dôležitú informáciu, tak to niekedy trvalo, kým sa človek niečo dozvedel, a museli sme sa pýtať kamarátok alebo hľadať na internete. A aj keď som spomínala, že sa učiteľky snažili, tak občas mi dcéra vravela, že na niektorých hodinách polovica triedy len driemala a čakala na zvonenie. To je, myslím, taká bolesť mnohých škôl, že niektoré predmety proste decká nebavia, ale chcelo by to možno nejakú novú iskru, aby ich to chytilo. Zdá sa mi, že taký ten individuálny prístup je síce fajn, ale nie vždy sa to podarí, a tie deti, ktoré potrebujú trochu viac povzbudenia, sa tam občas stratia. Celkovo je to taký priemer, ani super ani katastrofa.