ZŠ Andreja Hlinku Černovských martýrov 29, Ružomberok

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som rozmýšľala, ako by som opísala túto školu na Černovských martýrov v Ružomberku, a mám z toho také zmiešané pocity. Keď si predstavím tie roky, čo tam chodilo moje dieťa, vybavujú sa mi aj fajn veci, ale aj také, čo ma občas poriadne nahnevali, alebo z ktorých som bola skôr smutná. Na jednej strane si naozaj cením, že je to škola s takým silným odkazom. Veď je pomenovaná po Andrejovi Hlinkovi a martýroch, takže tam cítiť takú históriu a tradíciu. To sa prejavuje aj tým, že deti sa veľa učia o našej minulosti, o miestnych dejinách a tak. Mám pocit, že to formuje taký nejaký vzťah k domovu a k tradíciám, čo je podľa mňa super. A aj keď vidím, ako sa tam snažia organizovať rôzne spomienkové akcie alebo podujatia pre verejnosť, tak to mi príde veľmi fajn, že to nie je len o suchých dátumoch, ale aj o prežívaní. Pre mňa osobne je veľké plus aj to, že je tá škola taká menšia. Nemám pocit, že by tam bolo dieťa len jedno z tisíc. Skôr sa tam navzájom poznajú, učitelia, deti, aj rodičia. To mi príde oveľa osobnejšie a príjemnejšie, lebo sa človek necíti len ako nejaké číslo. Keď sa tam aj riešili nejaké problémy, zdalo sa mi, že sa k tomu pristupovalo tak nejako individuálnejšie, čo oceňujem. Počula som, že sa aj snažia školu modernizovať, videla som fotky nejakých vynovených priestorov, a to je super, keď sa o to niekto stará a nejde to len tak samospádom. A aj tie krúžky a mimoškolské aktivity sú celkom fajn, nie je to len o sedení v laviciach, čo je dôležité, aby si decká našli to svoje. Na druhej strane, musím povedať, že niekedy som mala pocit, že sa tam učí takým starým, klasickým štýlom. Niekedy mi to prišlo tak, že sa len memorovalo a memorovalo, a potom človek aj zabudne, o čom to celé bolo. Chýbalo mi tam také to „prečo to vlastne robíme“, aby si dieťa vedelo veci prepojiť s reálnym životom. Proste, občas sa mi zdalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, aby sme si niečo napísali a potom odprezentovali bez väčšej diskusie. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr, že aj keď bola nejaká aktivita, tak sa mi zdala niekedy príliš pasívna. A úprimne, tá komunikácia niekedy… no, nebolo to vždy celkom ideálne. Mám pocit, že sa niekedy človek musel doslova dobíjať, aby sa niečo dozvedel, alebo aby sa niečo riešilo. Tam by sa podľa mňa dalo popracovať na tom, aby si rodičia s učiteľmi viac rozumeli a nebolo to len také jednostranné odovzdávanie informácií. Občas som sa stretla aj s tým, že sa tam neriešilo úplne všetko tak, ako by som si predstavovala, hlavne čo sa týka takých tých medzivzťahov medzi deťmi. Niektoré situácie tam proste ostali tak trochu visieť vo vzduchu a neviem, či sa vždy riešili s dostatočnou razantnosťou, aby sa všetci cítili dobre a bezpečne. Zdá sa mi, že to tam občas nechali tak, nech si to „vyriešia sami“, čo nie vždy dopadlo najlepšie pre všetkých. No a tá školská jedáleň… viete, ako to býva. Občas sa dalo, ale boli dni, kedy moje dieťa prišlo domov s tým, že sa skoro ničoho ani nedotklo. To je taká klasika, ale aj tak to zamrzí, keď viem, že tam bolo celý deň a poriadne sa nenajedlo. Nie je to tak, že by to bolo peklo, ale určite to nie je ani vrchol gastronómie. Celkovo je to taká škola, ktorá má svoje silné stránky, ale aj svoje muchy, na ktorých by sa podľa mňa dalo popracovať, aby bola ešte lepšia.

   Pridať reakciu