ZŠ Albína Brunovského Obchodná ulica 7, Zohor

⭐ Vložené recenzie

1. Vieš čo, tak som si povedala, že sa s tebou podelím o svoje pocity zo ZŠ Albína Brunovského na Obchodnej v Zohore. Lebo, priznám sa, mám dosť zmiešané dojmy, vieš? Ako matka som si toho už dosť prežila s deťmi a táto škola… no, je to taký kolobeh, raz super, raz by som najradšej utekala. Keď som sem deti dávala, tak som sa celkom tešila. Povedala som si, že je to predsa škola s nejakou históriou, nie? A zo začiatku to bolo fakt fajn. V prvých ročníkoch mi prišlo, že sa deťom venujú, že je tam taká príjemná atmosféra, taká rodinná. Deti chodia domov s nadšením, ukazujú výkresy, rozprávajú, čo zažili. Párkrát som bola aj na nejakých akciách, na vystúpeniach a to bolo vždy milé. Vidíš, že sa snažia a že je tam zopár fakt srdcom zapálených ľudí, ktorí robia aj niečo navyše, len tak, pre radosť detí. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Ale čím sú deti staršie, tým viac mám pocit, že to nadšenie tak trochu opadáva. Niekedy mi príde, že sa to proste tak nejako šmýka po povrchu. Vieš, už to nie je to nadšenie, ale skôr taký ten „povinný“ program. Mám pocit, že niektoré triedy sú fakt dosť plné a to sa potom ťažko venuje každému individuálne. Dcéra mi občas hovorí, že sedí v lavici a polovička triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo to proste niektorí už dávno pochopili a iní zas nechápu nič. A potom sa to tak nejako mieša. Ja viem, že to je asi všade, ale človek by čakal, že sa to aspoň trochu zlepší, nie? Občas mi príde, že by sa zišlo aj nejaké modernejšie vybavenie. Predsa len, žijeme v 21. storočí a počítače alebo interaktívne tabule by mohli byť samozrejmosťou v každej triede, aby sa tie deti aj vizuálne viac zaujali. A to sa netýka len techniky, ale aj celkovo prístupu. Niekedy mám pocit, že sú tie hodiny tak trochu „ako za mojich čias“. A to si ani nechcem spomenúť, ako sa občas rozpráva o šikanovaní. Nie že by to bolo nejaké masívne, ale občas proste počuješ nejaké reči, a to ma vždy vystraší. Neviem, ako to riešia, či sa vôbec rieši, ale chcelo by to asi viac otvorenú komunikáciu a možno aj nejakú prevenciu. Zdá sa mi, že komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť tiež o kus lepšia. Občas sa informácie dozviem len tak „na chodbe“ alebo od iných mamičiek. Chápem, že majú toho veľa, ale keď príde na nejaké dôležité veci, tak človek by uvítal viac transparentnosti, vieš? Celkovo je to taký mix. Na jednej strane vidím snahu a nejaké svetlé momenty, na druhej strane mám pocit, že je tam ešte veľa priestoru na zlepšenie, aby to bolo pre všetky deti fakt super miesto, kde sa učia a rozvíjajú s radosťou, nie len tak z povinnosti.

   Pridať reakciu