Meno: Základná škola – Alapiskola
Adresa: Ul. Hlavná 233, Pribeník, 07651
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://92060841.edupage.org/
Vzdelávanie na tejto škole prebieha v dvoch jazykoch, slovenskom a maďarskom, a sústredí sa na rozvoj základných vedomostí a zručností podľa Štátneho vzdelávacieho programu. Žiaci si osvojujú poznatky v kľúčových predmetoch ako slovenský a maďarský jazyk a literatúra, matematika, prírodovedné a spoločenskovedné predmety. Dôraz je kladený na rozvoj logického myslenia, kritického úsudku a digitálnych kompetencií, pričom vyučovacie metódy kombinujú tradičný prístup s prvkami projektového učenia, aby podporili samostatnosť a spoluprácu. Škola disponuje učebňami, špecializovanými kabinetmi pre informatiku a prírodovedné predmety, telocvičňou a školskou knižnicou. Okrem hlavného vzdelávania ponúka priestor pre mimoškolské aktivity vo forme záujmových krúžkov, ktoré rozširujú obzory žiakov v oblasti športu, umenia či techniky. Podporuje rozvoj sociálnych zručností a zodpovednosti v rámci školského spoločenstva a pripravuje študentov na ďalšie vzdelávanie. Svoje služby poskytuje Základná škola – Alapiskola Ul. Hlavná 233, ktorá je plne organizovanou základnou školou, zahŕňajúcou prvý aj druhý stupeň, teda ročníky jeden až deväť.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský – maďarský
- Kód: 710064063
- Eduid: 100016465
- Orientačný počet žiakov: 18
- Školu nájdete v meste alebo obci Pribeník, okres/obvod Trebišov, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak, musím sa priznať, že som celkom dlho premýšľala, čo vlastne napíšem o našej základnej škole v Pribeníku. Predsa len, je to miesto, kam moje dieťa chodí každý deň a formuje si tam nielen vedomosti, ale aj taký ten celkový pohľad na svet. Celkovo mám taký pocit, že je to taká klasická dedinská škola so všetkým, čo k tomu patrí, ale teda s tým plusom, že je aj Alapiskola, čo je pre našu komunitu fakt dôležité. Na jednej strane si naozaj cením tú rodinnú atmosféru. Mám pocit, že keď sú tie triedy menšie, tak sa naozaj pani učiteľky vedia venovať deťom viac individuálne. Dcéra mi často hovorí o tom, že má rada svoju triedu a že sa cíti v pohode. To je pre mňa na nezaplatenie, lebo vidím, že ráno do školy nechodí s nejakým odporom, ale skôr s takou prirodzenou zvedavosťou. A teda, to, že si tam deti môžu udržať aj maďarčinu a učia sa v oboch jazykoch, je super, lebo to u nás doma proste žije a je to naša identita. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari a vidieť, že ich tá práca baví a deti vedia zapáliť pre rôzne veci. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažia sa niečo s nimi robiť, aj keď občas je to asi drina. Na druhej strane, mám niekedy pocit, že nám trochu chýba taký ten nový vietor vo výučbe. Zdá sa mi, že metódy sú občas dosť tradičné a to vie niektoré deti poriadne nudiť. Už aj moja dcéra mi hovorila, že niekedy má pocit, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo preberajú veci spôsobom, ktorý ich proste nezaujíma. Trochu ma trápi aj stav budovy, vidno, že je už staršia a nejaké investície by sa jej určite zišli. Aj keď viem, že to nie je len o farbách na stenách, ale skôr o tom, ako sa tam deti cítia a aké možnosti majú. Komunikácia s rodičmi by mohla byť tiež niekedy lepšia, niekedy mám pocit, že sa dôležité veci dozvieme až na poslednú chvíľu, alebo z druhej ruky. Ale celkovo, viem, že to je proste realita menších škôl. Snažia sa, ako vedia, a ja to chápem. Len by som si priala, aby mali viac možností na modernizáciu a aby sa možno viac otvárali nejakým novým prístupom, ktoré by deti viac vtiahli do diania. Ale pre moje dieťa je zatiaľ dôležité, že sa tam cíti bezpečne a má tam kamarátov. Uvidíme, čo prinesú ďalšie roky.