ZŠ – Alapiskola Školská 330, Jelenec

⭐ Vložené recenzie

1. No, tak musím povedať, že ako rodič mám na ZŠ Alapiskolu v Jelenci taký zmiešaný pocit, ale snažím sa na to pozerať objektívne, aj keď je to ťažké, keď ide o tvoje dieťa. Celkovo si myslím, že je to taká typická menšia škola, s čím prichádzajú aj plusy, aj mínusy. Najviac sa mi asi páči tá atmosféra. Viem, že to znie ako klišé, ale mám pocit, že je to tu také viac rodinné. Učitelia deti naozaj poznajú po mene, nie sú len nejaké čísla v obrovskej triede. Moja dcéra sa tam cíti v bezpečí, a to je pre mňa asi najdôležitejšie. Myslím si, že sa tu deťom venuje individuálnejšia pozornosť, čo je super, ak dieťa potrebuje trochu viac podpory alebo sa len potrebuje cítiť vypočuté. Nie je to tak, že by sa tu nikto nestratil v dave. Na druhej strane, zdá sa mi, že niekedy to trošku škrípe s tými metódami výučby. Sú tam, samozrejme, super učitelia, ktorí sa snažia vymýšľať rôzne aktivity a nie je to len o bifľovaní, ale občas mám pocit, že niektoré hodiny sú dosť… tradičné. Rozumej, polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo sa len prechádza učivo bez väčšej interakcie. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr by to chcelo viac takých moderných prístupov, čo deti naozaj vtiahnu do diania. A priznám sa, že čo sa týka takých tých super moderných pomôcok a vybavenia, tak tam máme oproti školám vo väčších mestách čo doháňať. Ale zas, na základe sa dá učiť aj bez najnovších interaktívnych tabúľ, dôležitejší je predsa prístup. To, že je to Alapiskola, čiže s vyučovacím jazykom maďarským, je kapitola sama o sebe. Mám pocit, že tá dvojjazyčnosť je tu taká dvojsečná zbraň – na jednej strane super, ak chceš, aby tvoje dieťa ovládalo maďarčinu a malo tú kultúru blízko. Na druhej strane, ak je dieťa z rodiny, kde sa hovorí primárne po slovensky, alebo len slovenčina, môže to byť preňho na začiatku dosť náročné. Alebo som počula, že niekedy je to náročné, ak si zvyknutý len na slovenčinu. Zdá sa mi, že sa učitelia snažia, aby to fungovalo, ale občas mám pocit, že niektorým predmetom by prospelo viac rovnováhy medzi oboma jazykmi alebo silnejšia podpora pre tých, ktorí jeden jazyk ovládajú menej. Čo je však fajn, je ponuka krúžkov a mimoškolských aktivít. Vždy je tu celkom dosť možností, či už nejaké športy, folklór alebo iné záujmové krúžky. Snažia sa deťom ponúknuť niečo navyše, aby len nesedeli doma a mali kde vybíjať energiu a rozvíjať svoje talenty. To je super, že aj napriek menším možnostiam sa snažia deťom dopriať pestrý program. S komunikáciou s rodičmi mám taký zmiešaný pocit. Niekedy je to super, veľmi rýchlo sa dozviem, čo potrebujem, inokedy mám pocit, že sa info ku mne dostane tak… na poslednú chvíľu, alebo skôr náhodou, ako takou systematickou cestou. Ale celkovo si myslím, že sa snažia, aj keď priestor na zlepšenie je vždy.

   Pridať reakciu