Meno: Základná škola – Alapiskola
Adresa: Leles 211, Leles, 07684
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsleles.edupage.org/
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje primárne vzdelávanie pre žiakov s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Učebný plán je zostavený podľa štátneho vzdelávacieho programu, pričom kladie dôraz na rozvoj základných kompetencií v oblastiach jazykovej gramotnosti, matematickej logiky a prírodovedných poznatkov. Žiaci sa taktiež oboznamujú s digitálnymi technológiami a ich efektívnym využitím vo vzdelávacom procese. Pedagogický prístup je zameraný na aktívne učenie, podporu kritického myslenia a rozvoj samostatnosti. Využívajú sa rôzne didaktické metódy vrátane projektového vyučovania a interaktívnych aktivít, ktoré motivujú žiakov k hlbšiemu pochopeniu učiva. Okrem štandardnej výučby majú deti možnosť zapájať sa do rôznych krúžkov a záujmových aktivít, ktoré rozširujú ich obzory v oblastiach ako šport, umenie či cudzie jazyky. Škola organizuje aj kultúrne podujatia a exkurzie. Moderné priestory zahŕňajú učebne vybavené didaktickou technikou, telocvičňu a školskú jedáleň. Táto inštitúcia, známa ako Základná škola – Alapiskola Leles 211, je plne organizovanou základnou školou, ktorá poskytuje vzdelávanie od prvého po deviaty ročník.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský – maďarský
- Kód: 035541318
- Eduid: 100016424
- Orientačný počet žiakov: 144
- Školu nájdete v meste alebo obci Leles, okres/obvod Trebišov, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som premýšľala, kam dať moju malú do školy, dosť som zvažovala ZŠ – Alapiskola Leles. Predsa len, žijeme tu a je to taká prirodzená voľba. A samozrejme, to, že je to dvojjazyčná škola, bola pre mňa obrovská výhoda. Mám pocit, že mať maďarčinu aj slovenčinu na takej úrovni je pre deti neskutočný plus do života, otvára im to toľko dverí a možností, či už do zahraničia alebo tu na Slovensku. Toto je podľa mňa fakt to, čo túto školu robí výnimočnou a pre mňa veľmi lákavou. Čo sa týka tej atmosféry, tak mám pocit, že tu panuje taký komunitný duch. Je to predsa len menšia škola, takže učitelia zvyčajne poznajú deti aj ich rodičov, čo vie byť fajn, lebo sa človek necíti ako len ďalšie číslo v systéme. Viacero učiteľov je naozaj takých srdcom učiteľov, vidno, že im na deťoch záleží a snažia sa im dať maximum. Nie je to len o tom, že odučia hodinu a idú domov, ale vidím, že sa snažia aj s deťmi mimo vyučovania, nejaké krúžky alebo akcie. To je super, keď má dieťa pocit, že učiteľ sa oňho naozaj zaujíma. Ale zase, ako to už býva, nie všetko je ružové. Pri prechádzke chodbami alebo pohľadom do niektorých tried som mala pocit, že by to chcelo poriadnu modernizáciu. Niektoré priestory už majú svoje roky a človek si vraví, že trochu nového vybavenia a farby by určite nezaškodilo. Ono to potom celkovo pôsobí tak trochu unavene a nemotivujúco, a to nielen pre deti, ale možno aj pre niektorých učiteľov. A k tomu prístupu učiteľov, hoci som spomínala tých srdciarov, sú tam podľa mňa aj takí, ktorí to berú len ako prácu. Zdá sa mi, že niektorí idú len podľa osnov, bez snahy nejak extrémne zaujať. Potom je polovica triedy znudená, pozerá von oknom a čaká na zvonenie, lebo jednoducho nevidí zmysel v tom, čo sa deje na tabuli. S komunikáciou s rodičmi mám občas taký nejasný pocit. Niekedy je to super, info príde hneď a človek vie na čom je. Inokedy zase mám pocit, že sa musím dosť doprosovať a hľadať informácie, čo je dosť únavné. Chcelo by to takú jednotnejšiu a aktívnejšiu komunikáciu, lebo predsa len chceme vedieť, čo sa s našimi deťmi deje a ako im ide. A čo sa týka takých tých problémov, mám pocit, že disciplína v niektorých triedach nie je úplne tip-top. Keď sú deti v laviciach príliš hlučné alebo neposlušné, tak to ovplyvňuje aj tých, čo sa naozaj chcú učiť, a to je škoda. Celkovo je to taká škola s potenciálom, ale mám pocit, že niektoré veci by sa dali s malou snahou posunúť na oveľa vyššiu úroveň.