ZŠ – Alapiskola Hrhov 46, Hrhov

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som sa rozhodovala, kam dáme deti do školy, bolo to pre mňa dosť náročné. Hrhov pre mňa znamenal nielen nové miesto, ale aj otázku, či nájdeme pre našich drobcov to správne prostredie. Nakoniec sme sa rozhodli pre túto základnú školu a musím povedať, že mám z toho celkom dobré pocity. Hneď na začiatku ma prekvapila taká príjemná a rodinná atmosféra, ktorá tam vládne. Nie je to také to sterilné a chladné prostredie, aké si človek občas predstaví pod pojmom škola. Skôr mi to pripomínalo taký väčší domov, kde sa učitelia aj deti poznajú a navzájom rešpektujú. Moji krpci mali možnosť učiť sa nielen po slovensky, ale aj po maďarsky, čo mi príde ako obrovská výhoda. Akoby sa im otvárali dva svety naraz a učili sa tak lepšie chápať aj iné kultúry, čo je v dnešnej dobe na nezaplatenie. Často mali rôzne projekty a akcie, kde si mohli niečo vymyslieť a robiť po svojom. To ma vždy potešilo, keď som videla, ako sa tešia na niečo iné, než len na sedenie v lavici. Prišlo mi, že sa tam snažia spájať deti aj rodičov, čo je super. Čo sa týka samotného učenia, mala som pocit, že učiteľky mali s deťmi naozaj trpezlivosť. Ak mal niekto nejaký problém s pochopením látky, venovali sa mu. Nesnažili sa proste všetkých hádzať do jedného vreca, ale snažili sa pristupovať ku každému individuálne, čo si fakt cením. Komunikácia s rodičmi bola vždy otvorená, vždy sa dalo dohodnúť a nájsť nejaké riešenie, keď sa niečo stalo. Žiadne tie reči, že my vieme najlepšie a vy sa nemiešajte, čo je pre mňa ako mamu veľmi dôležité. Ale samozrejme, ako všade, aj tu sa nájdu veci, ktoré by sa mohli zlepšiť. Niekedy som mala pocit, že v niektorých predmetoch, hlavne v slovenčine a matike, sa deťom proste nedarilo tak, ako by mohlo. Akoby sa tá látka na nich lepila pomalšie, alebo im chýbalo niečo, aby to fakt pochopili do hĺbky. A na niektorých hodinách, to som si všimla, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie. Chýbalo mi tam, aby deti viac samé rozmýšľali, aby sa pýtali, proste aby ich to fakt bavilo a neboli len také huby na informácie. Občas mi to prišlo tak, že sa tam držia starých dobrých metód, ktoré už možno nie sú pre dnešné deti úplne to pravé. Niežeby im len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, ale zase, ani nebolo cítiť, že by sa naplno využívalo všetko, čo dnes technológie ponúkajú. Akoby sa báli experimentovať s niečím novým. A tá telocvičňa je kapitola sama o sebe. Pripadala mi taká stiesnená, ako keby to bola skôr nejaká stará skladová miestnosť. Deti sa tam nemohli poriadne vyblázniť ani rozbehnúť, čo je na telocvik dosť dôležité, nie? Je to taká škoda, lebo pohyb je pre deti nesmierne dôležitý.

   Pridať reakciu