ZŠ – Alapiskola Figa 103, Figa

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si pozerala tú Základnú školu v Fige, tú Alapiskolu, lebo premýšľam, kam by dcéra mohla ísť, a mám z toho také zmiešané pocity, musím povedať. Na jednej strane mám pocit, že to tam musí byť také komornejšie, skoro ako taká väčšia rodina. Určite je obrovská výhoda, že sú tam asi menšie triedy. To znamená, že učiteľky majú fakt čas venovať sa každému jednému dieťaťu, čo sa v tých preplnených mestských školách proste nestane, tam je človek často len také jedno číslo z mnohých. Myslím, že to vytvára takú pohodovú atmosféru, kde sa deti necítia stratené. A to, že je to Alapiskola, má svoje špecifické čaro. Dvojjazyčné prostredie je podľa mňa super do života, lebo deťom to otvára nové obzory a myslím, že si tam pekne pestujú aj tú kultúru a tradície. To je v dnešnej dobe naozaj vzácne. Zase na dedine je to tak, že sa všetci navzájom poznajú, a to môže prispieť k takému silnému pocitu spolupatričnosti a bezpečia, čo je pre prváčika naozaj dôležité. Na druhej strane mám taký pocit, že tie menšie školy môžu niekedy bojovať s vybavením. Predstavujem si, že asi nemajú také super moderné labáky alebo najnovšie počítače ako niekde vo väčšom meste. To ma trochu trápi, lebo deti potrebujú byť pripravené na budúcnosť a mať prístup k aktuálnym technológiám. A čo sa týka vyučovania, neviem, či je to tam vždy o tom, že by to deti fakt chytilo a pohltilo. Niekedy sa mi zdá, že v takýchto školách sa možno skôr drží tých overených, ale možno trošku nudnejších metód. Nechcela by som, aby moja malá len sedela a čakala na zvonenie, lebo jej to nič nehovorí. Určite tam nie sú len tak, že by im púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase, či je tam aj nejaká taká iskra, ktorá ich motivuje objavovať, to si nie som úplne istá. Mám pocit, že aj krúžkov a mimoškolských aktivít tam asi nebude na výber toľko, ako vo väčších školách. Ak dieťa nemá vyslovene nejaké konkrétne záľuby, alebo ich len objavuje, možno tam nebude toľko možností, ako sa realizovať a vyskúšať si rôzne veci. Hoci som vravela, že sa všetci poznajú, to môže byť niekedy aj mínus. V menšom prostredí sa veci rýchlejšie šíria a aj nejaké prípadné problémy s učiteľmi alebo medzi deťmi sa možno ťažšie riešia diskrétne. S týmto ale nemám osobnú skúsenosť, je to len taký môj pocit z podobných dedinských škôl. Zdá sa mi, že niekedy sa v takýchto školách možno viac sústredia na tú „pohodu“ a „rodinnú atmosféru“, čo je super, ale aby to nešlo na úkor nejakých vyšších ambícií, čo sa týka učenia. Chcem, aby mala dcéra dobré základy a motiváciu ísť ďalej. Je to pre mňa taká dilema. Na jednej strane tá blízkosť a taký ľudský prístup, na druhej strane tie obavy, či jej to dá dosť na to, aby sa nestratila v dnešnom rýchlom svete. Stále nad tým premýšľam.

   Pridať reakciu