Meno: Základná škola ako súčasť reedukačného centra
Adresa: Samuela Kollára 72, Čerenčany, 97901
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://rccerencany.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia zabezpečuje primárne vzdelávanie pre žiakov umiestnených v reedukačnom centre, kde sú dočasne ubytovaní. Pedagogický prístup je dôkladne zameraný na individuálne potreby každého dieťaťa, berúc do úvahy ich špecifické okolnosti a vzdelávacie deficity. Vyučovanie je navrhnuté tak, aby žiaci plnili povinnú školskú dochádzku a zároveň rozvíjali svoje sociálne, emocionálne a behaviorálne kompetencie. Hodiny sú prispôsobené na podporu akademického pokroku, často vo forme menších skupín s diferencovanou výučbou, ktorá umožňuje efektívnejšie učenie a individuálnu pozornosť. Okrem základných predmetov, ako je slovenský jazyk, matematika a prírodoveda, je kladený veľký dôraz na rozvoj pro-sociálneho správania, komunikačných zručností a sebaregulácie. Cieľom je nielen odovzdávať vedomosti, ale aj podporovať osobný rast a úspešnú resocializáciu žiakov s cieľom ich hladkej reintegrácie do bežného školského prostredia alebo prípravy na budúce povolanie. Vzdelávanie realizujú kvalifikovaní pedagogickí pracovníci, ktorí úzko spolupracujú s odborníkmi reedukačného centra. Škola, známa ako Základná škola ako súčasť reedukačného centra Samuela Kollára 72, sa nachádza v Čerenčanoch. Táto inštitúcia poskytuje úplne organizované primárne vzdelávanie.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710166117
- Eduid: 100010379
- Orientačný počet žiakov: 20
- Školu nájdete v meste alebo obci Čerenčany, okres/obvod Rimavská Sobota, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som počula, že budeme písať recenziu na ZŠ, ktorá je súčasťou reedukačného centra v Čerenčanoch, hneď som si pomyslela, že to bude asi niečo celkom iné ako bežná škola, čo je aj pochopiteľné. Mala som trochu rešpekt, veď predsa je to miesto pre deti, ktoré potrebujú špeciálnu starostlivosť a prístup. Zo začiatku som bola zvedavá, ako to tam vôbec funguje. Predsa len, nie je to len o učení, ale aj o tom, aby sa tie deti zase postavili na nohy. Mám pocit, že učitelia, čo tam robia, musia byť fakt super ľudia. To je to prvé, čo mi napadne. Zdá sa mi, že musia mať neskutočnú trpezlivosť a veľa pochopenia, lebo tie decká si tam so sebou nosia kopu vecí. Asi to nie je tak, že by si len odprednášali látku a išli domov. Skôr mi to príde, že sa naozaj snažia. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Videla som, že sa tam snažia deti nejako motivovať, držať ich v nejakom režime, čo je pre nich podľa mňa úplne kľúčové. Aspoň majú nejaký zmysel pre poriadok, čo je niečo, čo im možno inde chýbalo. Mám pocit, že sa tam snažia dávať pozor na každé dieťa, hľadať cestu, ako ho zaujať, aj keď to asi občas musí byť riadna drina. Na druhej strane, je to stále škola a centrum, takže si viem predstaviť, že to tam asi nie je vždy idylické. Budova mi občas príde taká staršia, niekde by sa možno zišla aj nejaká väčšia rekonštrukcia alebo modernejšie vybavenie. Ale zase, chápem, že peniaze nerastú na stromoch a pre takéto zariadenia to je asi večný boj. Občas mi prišlo, že by im prospelo viac priestoru alebo možno nejaké špeciálne pomôcky, ale to je len môj pocit. A potom je tu tá samotná atmosféra. S týmto nemám osobnú skúsenosť, ale predstavujem si, že nie vždy je to ľahké. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo niektoré deti sú proste v takom stave, že im je všetko jedno a nedajú sa len tak ľahko nadchnúť. Asi nie je jednoduché udržať všetkých v pozore, keď sú tam žiaci s takými rôznymi príbehmi a problémami. Musí to byť strašne náročné. Ale zase, je to podľa mňa dôležité miesto pre tie deti, kde dostanú šancu na nový štart, aj keď to pre nich možno nie je vždy super ľahké a nevidia to tak hneď.