ZŠ ako súčasť Liečebno – výchovného sanatória Pri kaštieli 1, Nitra

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som riešila, kam vlastne moja malá poletí, keď už v tej klasickej základnej to proste nešlo, tak nám odporučili školu, čo je súčasťou toho sanatória pri kaštieli v Nitre. Priznám sa, spočiatku to bol dosť šok, predstavovala som si bohviečo, ale človek si povie, že čo už, hlavne aby jej bolo dobre. Ten pocit, keď viete, že vaše dieťa potrebuje niečo iné, je taký… zvláštny. Čo ma prekvapilo hneď na začiatku, a to naozaj v dobrom, je ten prístup. Keď si spomeniem na klasickú školu, kde učiteľ pomaly nevedel mená všetkých detí v triede, tu je to úplne iné. Mám pocit, že naozaj vidia každé jedno dieťa. Nejde im len o to, aby si odškrtli, že odučili, ale naozaj sa snažia pochopiť, čo to konkrétne dieťa trápi, alebo prečo sa správa tak, ako sa správa. Tie panie učiteľky a páni učitelia sú na to asi nejako špeciálne vyškolení, alebo jednoducho len majú obrovské srdce, neviem, ale videla som, že im naozaj záleží. Dcéra sa tam necítila ako nejaký prípad, ale ako bežné dieťa, ktorému len treba trochu viac pomôcť. Učenie prebieha v menších skupinkách, čo je super, lebo sa tam dieťa len tak nestratí. Nikomu sa nestane, že by si niekde v kúte pol hodiny maľoval a nikto by si to nevšimol, alebo že by sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. Toho som sa bála, ale našťastie to tam takto nefungovalo. Niekedy sa mi zdalo, že používajú fakt zaujímavé veci, nie že by im len púšťali filmy, aby zabili čas. Videla som, že sa snažia, aby to pre deti bolo záživné. Okrem toho, že sa tam normálne učia, je tam aj kopa iných vecí, ako nejaké terapie a rozhovory. Mám pocit, že to pomáha deťom spracovať si veci, ktoré ich trápia, a aj sa naučiť, ako sa lepšie ovládať. To je podľa mňa obrovské plus, lebo to nie je len o vedomostiach z kníh. Na druhej strane, samozrejme, nie je to len ružové. Predsa len, je to iné prostredie ako bežná škola. Niekedy som mala pocit, že sa deti cítia trochu oddelené od sveta vonku. Je to síce bezpečné a všetko, ale predsa, tie kontakty s rovesníkmi mimo tohto prostredia tam chýbajú. Možno by to chcelo viac aktivít, ktoré by deti spájali s okolím, aby nemali ten pocit, že sú iné. A keď si spomeniem na to, čo tam mali za techniku, tak sa mi zdalo, že by sa zišlo pár noviniek, lebo dnes už deti vedia, čo je interaktívna tabuľa a nie len tá klasická. Ale to je asi všade nejak podobne, kde nie sú miliónové rozpočty. Ale aj napriek tomu všetkému, mám pocit, že dcéra sa tam celkovo zlepšila. Prišla domov pokojnejšia, vedela lepšie hovoriť o svojich pocitoch a aj sa lepšie sústrediť. Už to nebolo také peklo ako predtým. Je super, že niekto venuje takú pozornosť deťom, ktoré to potrebujú možno viac ako ostatné. Cítila som úľavu, že tam našla pochopenie a pomoc.

   Pridať reakciu