ZŠ akademika Jura Hronca Zakarpatská 12, Rožňava

⭐ Vložené recenzie

1. Keď tak premýšľam nad ZŠ akademika Jura Hronca na Zakarpatskej, mám z toho taký… rozpačitý pocit. Ako rodič si človek vždy želá pre svoje dieťa to najlepšie a niekedy sa mi zdá, že táto škola má naozaj svetlé momenty, ale potom sú tam aj veci, ktoré ma vedia dosť prekvapiť, a nie v dobrom. Napríklad, čo sa mi naozaj páči, je taká tá rodinnejšia atmosféra, hlavne v tých nižších ročníkoch. Mám pocit, že tam sa učiteľky fakt snažia deťom vytvoriť také príjemné prostredie, aby sa do školy tešili. Vidno, že niektoré sú proste srdcom a dušou učiteľky a robia to s láskou. A musím povedať, že niektoré tie krúžky a mimoškolské aktivity, ktoré škola ponúka, sú naozaj super. Deti si tam nájdu svoje, či už je to nejaké športovanie, alebo niečo kreatívne. To je naozaj plus, že sa nemusia len bifľovať, ale môžu sa aj realizovať inak. A tiež vidím, že sa snažia trošku ísť s dobou, čo sa týka vybavenia, hlavne v tých moderných triedach s počítačmi, to je fajn. Ale potom, keď sa pozriem na vyššie ročníky, tam už mám pocit, že to nie je vždy ružové. Niektoré hodiny mi prídu, akoby sa tam zastavil čas. Niekedy sa mi zdá, že polovica triedy sa len nudí a čaká na zvonenie, lebo výklad je taký… jednotvárny. Už to nie je tak, že by to nejak žilo alebo že by sa učiteľ snažil zapojiť deti do diskusie. Proste sa len odrapká látka a ide sa ďalej. Niektorí učitelia mi prídu, že už sú takí vyhorení a nemajú chuť experimentovať alebo robiť veci inak. A to je potom pre deti peklo, keď ich to nebaví a chodia do školy s nechuťou. S týmto síce nemám osobnú skúsenosť, ale počula som od iných rodičov, že niekedy je problém s tým, že sa žiaci necítia dosť podporení, alebo že im chýba taký individuálny prístup. Čo sa týka priestorov, na niektorých miestach to už naozaj pýta poriadnu rekonštrukciu. Keď prídem na chodbu alebo do telocvične, mám pocit, že tam sa toho moc nezmenilo už roky. Na druhej strane, zase tie moderné triedy sú fajn, takže je to taký kontrast. A niekedy mám pocit, že aj komunikácia medzi školou a nami rodičmi by mohla byť lepšia, človek sa niekedy k dôležitým informáciám dostane až na poslednú chvíľu, alebo sa musí sám aktívne pýtať. Chcelo by to asi viac takej tej proaktívnosti a otvorenosti. Takže, ako som povedala, je to taká zmeska. Sú tam naozaj super ľudia, ktorí dávajú do práce srdce, a vďaka nim sa deti v škole cítia dobre a aj sa niečo naučia. Ale potom sú tam aj tie tiene, kde by to chcelo trošku viac elánu a možno aj moderných prístupov. Základ tam asi dostanú, ale to, či sa im to naozaj vryje pod kožu a či ich to bude baviť, to už je otázka toho, na koho natrafia a či sa im to vôbec celé vyplatí.

   Pridať reakciu