Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Teplická 50, Piešťany, 92101
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: www.zuspiestany.sk
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje systematické umelecké vzdelávanie pre deti a mládež s cieľom rozvíjať ich individuálne talenty a umelecké vlohy. Výchova prebieha v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore majú žiaci možnosť učiť sa hru na rôzne nástroje, spev a hudobnú teóriu, pričom dôraz sa kladie na rozvoj sluchu, rytmu a techniky. Tanečný odbor sa zameriava na osvojenie si rôznych tanečných techník od klasického baletu po moderný tanec a ľudový tanec, pričom žiaci si rozvíjajú pohybovú koordináciu a výraz. Vo výtvarnom odbore sa študenti venujú kresbe, maľbe, grafike a modelovaniu, pričom objavujú rôzne materiály a techniky. Literárno-dramatický odbor rozvíja schopnosť komunikácie, výrazu a tvorivosti prostredníctvom recitácie, dramatických hier a práce s textom. Výučba prebieha pod vedením kvalifikovaných pedagógov, ktorí uplatňujú individuálny prístup a vedú žiakov od prípravného štúdia cez primárne umelecké vzdelávanie (I. a II. časť). Súčasťou vzdelávacieho procesu sú aj pravidelné školské koncerty, verejné vystúpenia a výstavy žiackych prác, ktoré slúžia ako prezentácia nadobudnutých zručností. Škola, známa ako Základná umelecká škola Teplická 50 v Piešťanoch, prispieva k rozvoju kultúrneho života v regióne. Je plnoorganizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037836668
- Eduid: 100002411
- Orientačný počet žiakov: 932
- Školu nájdete v meste alebo obci Piešťany, okres/obvod Piešťany, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Vieš, keď som začala chodiť na ZUŠ-ku na Teplickej v Piešťanoch, mala som taký ten detský sen, že sa naučím hrať na niečo super alebo budem maľovať ako Picasso. A musím povedať, že v niečom sa mi to aj splnilo, ale v niečom to bolo… no, iné. Hneď na začiatku ma chytila tá atmosféra, keď vojdeš dovnútra. Je to taká stará škola, má to svoje čaro, fakt. Tie chodby, tá vôňa, niekedy počuješ, ako z jednej triedy ide klavír, z druhej husle, a niekde inde si deti spievajú. To je na tom asi to najlepšie, ten pocit, že si súčasťou niečoho tvorivého. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam fakt srdcom. Vidíš na nich, že ich to baví, že chcú, aby si sa zlepšovala, a dokážu ťa aj povzbudiť, keď ti niečo nejde. Pamätám si, ako mi jedna pani učiteľka vždy hovorila, že chybovať je ľudské a že sa z toho učíme. To mi fakt pomohlo sa nevzdať. A nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, väčšinou to bolo celkom premyslené. Ale potom sú aj tie dni, keď sa mi zdalo, že sme len donekonečna opakovali to isté a ja som sa nudila, až mi bolo do plaču. Niektorí pedagógovia sú asi už dlho v praxi a niekedy mám pocit, že by sa zišla taká čerstvejšia energia, možno iný prístup. Niekedy mi prišlo, že sa ide až príliš podľa osnov a málo sa experimentuje. Vieš, keď je pre teba hudba alebo výtvarná výchova únik, nechceš tam zažívať stres ako v bežnej škole. Občas mi to tak pripadalo, že je tam príliš veľa tlaku na výkon a menej na tú radosť z tvorby. Čo sa týka priestorov, ako som hovorila, má to takú tú starú dušu, ale na niektorých triedach je už vidieť, že by si zaslúžili rekonštrukciu. Niečo je zrekonštruované a moderné, ale potom prídeš do inej učebne a tam to vyzerá, akoby sa čas zastavil pred tridsiatimi rokmi. S nástrojmi je to podobné, niektoré sú super, ale niektoré už majú svoje najlepšie roky za sebou. Celkovo mám z tej školy taký zvláštny pocit. Na jednej strane mi dala fakt veľa, spoznala som tam super ľudí, naučila som sa veci, ktoré by som sa nikde inde nenaučila, a zažila som aj tie vystúpenia, keď máš trému, ale potom ten potlesk je proste odmena. Ale na druhej strane tam boli momenty, keď som si hovorila, či to má vôbec zmysel, keď ma to nebaví a príde mi to ako dril. Ale to je asi ako všade, nie? Každá škola má svoje muchy a svoje plusy.