Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Svätoplukova 38, Bernolákovo, 90027
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie pre deti a mládež s cieľom systematicky rozvíjať ich umelecký talent, kreativitu a estetické cítenie. Ponúka výučbu v štyroch hlavných umeleckých odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore sa študenti môžu učiť hrať na rôzne nástroje, ako sú klavír, akordeón, elektronické klávesy, husle, gitara, zobcová flauta, priečna flauta a klarinet, okrem vokálnej prípravy. Program výtvarného odboru zahŕňa rozmanité techniky vrátane kresby, maľby, grafiky, modelovania a keramiky, popri úvode do dejín umenia. Tanečný odbor sa zameriava na klasické, moderné, ľudové a kreatívne tanečné formy, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor rozvíja zručnosti v reči, improvizácii, javiskovom pohybe a poskytuje pochopenie dramatickej a literárnej interpretácie. Vzdelávanie prebieha predovšetkým prostredníctvom kombinácie individuálnych a skupinových lekcií. Škola pravidelne organizuje verejné koncerty, študentské vystúpenia a umelecké výstavy, čím ponúka platformy pre študentov, aby prezentovali svoje získané zručnosti a umelecké prejavy. Táto inštitúcia funguje ako Základná umelecká škola Svätoplukova 38 v Bernolákove. Ako štátom financovaná škola je úplne organizovaná a poskytuje komplexné umelecké vzdelávanie vo všetkých štyroch svojich etablovaných odboroch.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 053407237
- Eduid: 100001326
- Orientačný počet žiakov: 473
- Školu nájdete v meste alebo obci Bernolákovo, okres/obvod Senec, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, čo ti poviem o ZUŠke v Bernolákove na Svätoplukovej… No, je to taká kapitola sama o sebe, fakt. Ja som tam chodila nejaký ten čas a pamätám si, že na začiatku som bola hrozne nadšená. Predsa len, učiť sa hrať na nejaký nástroj alebo tancovať či maľovať, to je pre dieťa super. Mala som pocit, že niektorí učitelia sú tam fakt srdciari. Vidíš na nich, že to, čo robia, ich neskutočne baví a chcú to odovzdať ďalej. S nimi bola každá hodina zážitok, smiali sme sa, učili sa nové veci a človek aj zabudol na to, že je v škole. Cítila som, že ma to posúva dopredu a že sa naozaj niečo nové naučím. A tie koncerty, keď sme potom vystupovali pred rodičmi! To bolo síce vždycky strašne stresujúce, ale tá radosť a hrdosť potom, to bolo na nezaplatenie. Tie chvíle, keď sa celá škola stretla na nejakej akcii, to bola taká príjemná atmosféra, že sa človek cítil dobre a bol súčasťou niečoho. Ale potom boli aj tie iné dni, vieš. Hodiny, kde som si pripadala, že sedím v takej bubline a okolo mňa je nuda. Niekedy som sa pozerala na hodinky a modlila sa, nech už zazvoní, lebo som mala pocit, že aj polovica triedy len tak sedí a čaká na zvonenie. Pripadalo mi to, ako keby sa išlo stále podľa tej istej šablóny a chýbala tam taká iskra, nejaká zmena, niečo, čo by nás donútilo sa prebrať a zapojiť sa. Občas mi prišlo, že sa s nami ani veľmi nekomunikuje, keď sa niečo zmenilo alebo keď sme mali nejaké otázky, takže potom vznikali také zbytočné zmätky a nedorozumenia. A tie priestory? No, poviem ti, že si už pamätajú všeličo a bolo to tam dosť vidieť. Ale na druhej strane, má to aspoň svoj špecifický šarm a pamätám si, že sme sa tam cítili tak domácky. Čo sa týka nejakých extra vecí alebo moderných prístupov, tak s týmto nemám osobnú skúsenosť, že by sa tam diali nejaké prevratné veci. Skôr mi to prišlo také tradičné, čo nie je nutne zlé, ale niekedy som si hovorila, že by to chcelo trošku osviežiť. Ale tak, možno je to len môj pocit, vieš. Na konci dňa mi to ale aj tak dalo veľa a stretla som tam super ľudí.