Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Štvrť SNP 1000/30, Galanta, 92401
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: www.zusgalanta.sk
Primárne umelecké vzdelávanie pre deti a mládež v rôznych umeleckých odboroch poskytuje táto inštitúcia, ktorá sa zameriava na rozvoj kreativity a umeleckých schopností. Výučba prebieha podľa štátnych vzdelávacích programov a zahŕňa hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický odbor. V hudobnom odbore je kladený dôraz na individuálnu výučbu hry na nástroj alebo spevu, pričom žiaci majú možnosť učiť sa na rôzne hudobné nástroje. Výtvarný odbor rozvíja zručnosti v kresbe, maľbe, grafike a modelovaní, často prostredníctvom skupinových projektov. Tanečný odbor sa venuje klasickému, modernému a ľudovému tancu, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor rozvíja verbálne a neverbálne vyjadrovacie schopnosti, improvizáciu a herecké prejavy. Cieľom je nielen objavovať a kultivovať umelecké talenty, ale aj rozvíjať tvorivosť, estetické cítenie a všeobecnú kultúrnu gramotnosť detí. Žiaci sú vedení k praktickej interpretácii a prezentácii svojich zručností prostredníctvom pravidelných žiackych koncertov, vystúpení a výstav. Táto kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, známa ako Základná umelecká škola Štvrť SNP 1000/30 v Galante, sa snaží o komplexný rozvoj mladej generácie prostredníctvom umenia. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037840801
- Eduid: 100001977
- Orientačný počet žiakov: 445
- Školu nájdete v meste alebo obci Galanta, okres/obvod Galanta, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď si spomeniem na Základnú umeleckú školu Štvrť SNP v Galante, hneď mi príde na um kopec spomienok. Ja som tam chodila celkom dlho, lebo ma naši prihlásili, aby som sa nejako kreatívne vybúrila. Na začiatku som bola taká nervózna, lebo som nevedela, čo čakať, ale zároveň som sa strašne tešila, že sa konečne naučím niečo nové, nie len bifľovanie do školy. Pamätám si, že hneď na úvod bolo cítiť takú zvláštnu, ale super atmosféru. Všade bolo počuť nejakú hudbu, vidieť obrazy, proste taký umelecký chaos, ktorý ma hneď pohltil. Väčšina učiteľov bola fakt skvelá, taká ľudská a vždy ochotná pomôcť. Necítila som sa tam ako nejaké číslo, ale ako súčasť niečoho väčšieho. Oni to svoje remeslo fakt milovali a bolo to vidno na každej hodine. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa nás fakt niečo naučiť a ukázať nám ten svet umenia. A hlavne, vždy nás povzbudzovali, aby sme sa nebáli vystupovať alebo ukázať svoju prácu, čo bolo pre mňa zo začiatku peklo, ale potom som si na to celkom zvykla. Jasné, že nie všetko bolo úplne ružové, ako to už býva. Občas som mala pocit, že niektoré nástroje alebo aj miestnosti už zažili svoje časy, ale dalo sa na to zvyknúť. Niekedy sa mi zdalo, že sme sa niečomu venovali príliš dlho, kým iné veci sa len tak prebehli, akoby na to nebol čas. A párkrát sa stalo, že aj nejaké tie organizačné veci neboli úplne tip-top, napríklad zmena rozvrhu na poslednú chvíľu, čo bolo občas trochu otravné, ale tak, s tým sa asi treba rátať. Alebo niekedy, keď človek fakt nemal náladu na cvičenie, tak sa mi zdalo, že polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Celkovo mám ale pocit, že mi táto škola dala strašne veľa. Naučila som sa nielen hrať, ale aj sa nebáť vyjadriť sa a aj trochu disciplíny, čo nebolo vždy ľahké. Určite by som povedala, že to bola dobrá skúsenosť, aj keď s pár chybami krásy, ktoré sú ale asi súčasťou každej školy.