Meno: Základná umelecká škola
Adresa: SNP 363/13, Spišský Hrhov, 05302
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Táto umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelávanie zamerané na rozvoj talentu a kreativity detí a mládeže vo veku od predškolského veku až po dospelosť. Jej pedagogický prístup stavia na individuálnom vedení žiakov v rôznych umeleckých odboroch. Kľúčové sú hudobný, tanečný, výtvarný a literárno-dramatický odbor, ktoré sú realizované podľa platného štátneho vzdelávacieho programu. V rámci výučby sú žiaci vedení k praktickému uplatneniu svojich zručností, čo sa prejavuje účasťou na verejných vystúpeniach, koncertoch, výstavách a súťažiach. Škola sa snaží rozvíjať komplexné umelecké myslenie a pripraviť študentov na prípadné pokračovanie v štúdiu na stredných alebo vysokých umeleckých školách. Konkrétne ide o Základnú umeleckú školu SNP 363/13 v Spišskom Hrhove. Cieľom inštitúcie je okrem priameho rozvoja umeleckého talentu aj formovanie kultúrneho vedomia a emocionálnej inteligencie žiakov, čím prispieva k obohateniu kultúrneho života v regióne. Vyučovanie prebieha v špecializovaných triedach a ateliéroch pod vedením kvalifikovaných pedagógov, ktorí uplatňujú moderné metódy výučby. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042087929
- Eduid: 100012294
- Orientačný počet žiakov: 472
- Školu nájdete v meste alebo obci Spišský Hrhov, okres/obvod Levoča, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že sem napíšem niečo o ZUŠ-ke v Spišskom Hrhove, lebo som tam nejaký ten čas strávila a mám na to dosť jasný názor. Nechcem tu nejak extrémne kritizovať, ale ani to vychvaľovať do nebies, proste len také moje pocity a postrehy. Ako prvé, musím povedať, že atmosféra v škole je taká… rodinná. Mám pocit, že keďže je to menšia škola, tak sa tam ľudia viac poznajú, čo je celkom fajn. Učitelia boli väčšinou v pohode, vidno, že svoju prácu majú radi a snažia sa, aby nás to bavilo. Nemala som pocit, že by tam niekto len tak odriekal látku a čakal na zvonenie. Práve naopak, často sa snažili prichádzať s niečím novým, aj keď nie vždy sa to podľa mňa úplne podarilo preniesť na všetkých. Ale zas, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to fakt nie. Čo sa mi ale dosť nepáčilo, je to prostredie. Mám pocit, že budova už má svoje najlepšie roky za sebou a bolo by super, keby do toho niekto trochu investoval. Niektoré triedy vyzerali dosť zúbožene, a to dosť ovplyvňovalo aj náladu tam. Niekedy som mala pocit, že som sa ocitla v nejakom časopriestore, kde sa zastavil čas niekde v deväťdesiatkach. Našťastie, vybavenie na výučbu bolo väčšinou funkčné, aj keď som niekedy závidela kamoškám z väčších miest, aké super veci majú v ich ZUŠ-kách. Na druhej strane, čo bolo fakt super, sú tie možnosti, ktoré sme mali. Často sme vystupovali, chodili na nejaké súťaže alebo výstavy, a to bolo naozaj motivujúce. Vidieť, že tvoja práca má zmysel a že sa môžeš ukázať pred ľuďmi, to je na nezaplatenie. Vďaka tomu som spoznala aj kopec nových ľudí a myslím si, že to mi dalo do života viac ako len nejaké konkrétne zručnosti. Mám pocit, že sa nám snažili otvoriť oči pre kultúru a umenie, a to je podľa mňa fakt dôležité. Boli aj dni, keď to bola hrozná nuda a celé to vyzeralo ako nekonečné peklo, hlavne keď sa človeku nič nechcelo a musela som tam sedieť, ale to je asi všade. Celkovo si ale myslím, že pre tých, čo majú radi umenie a chcú sa niečomu venovať, je to celkom dobrá voľba. Treba sa len pripraviť na to, že to nie je žiadna supermoderná škola z katalógu a občas sa stretneš s menšími prekážkami, ale zas tie zážitky sú na nezaplatenie.