Meno: Základná umelecká škola
Adresa: SNP 331/112, Očová, 96223
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje umelecké vzdelávanie deťom a mládeži, zameriavajúc sa na rozvoj talentu v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. Výučba prebieha podľa schválených učebných plánov, ktoré sú koncipované tak, aby komplexne rozvíjali umelecké schopnosti žiakov od základných úrovní až po prípravu na prípadné štúdium na konzervatóriách alebo iných umeleckých školách. Dôraz sa kladie na individuálny prístup k žiakom a podnecovanie ich kreativity a sebavyjadrenia prostredníctvom praktických činností a teoretických poznatkov. Škola pravidelne organizuje žiacke koncerty, vernisáže a divadelné predstavenia, ktoré sú platformou pre prezentáciu nadobudnutých zručností a skúseností. Tieto podujatia obohacujú kultúrny život obce Očová a blízkeho okolia. Táto Základná umelecká škola SNP 331/112 v Očovej si kladie za cieľ nielen vzdelávať, ale aj formovať pozitívny vzťah k umeniu a kultúre u svojich žiakov. Škola je neúplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037888927
- Eduid: 100010845
- Orientačný počet žiakov: 289
- Školu nájdete v meste alebo obci Očová, okres/obvod Zvolen, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, Základná umelecká škola SNP Očová… no, poviem ti, je to taký špecifický svet. Ja som tam chodila celkom dlho a mám k nej také, no, niekedy rozporuplné, ale väčšinou celkom fajn spomienky. Hneď ako tam vstúpiš, máš pocit, že je to stará škola, to je jasné, niektoré priestory by si už vážne zaslúžili nejakú tú rekonštrukciu, ale na druhej strane, má to také svoje čaro, takú tú umeleckú patinu, vieš? Nikdy mi to nejako extra nevadilo, skôr to k tomu prostrediu tak nejako pasovalo. Mám pocit, že záleží strašne moc na tom, ku komu sa dostaneš. Mali sme tam niektorých učiteľov, ktorí boli jednoducho úžasní. Normálne ti to išlo do srdca, keď videli, ako sa pre niečo nadchneš, a oni ti v tom strašne pomáhali. Vedeli to podať tak, že si si ani neuvedomila, že sa učíš, proste ťa to bavilo. Naozaj sa snažili, aby nás to chytilo a nie len, aby sme tam presedeli čas. Žiadne také, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Ale potom boli aj takí, u ktorých som mala pocit, že to robia už len zo zotrvačnosti. Na ich hodinách polovica triedy driemala a len čakala na zvonenie. To bolo občas dosť demotivujúce, prizávam sa, hlavne keď si tam prišla s nejakou vlastnou predstavou a potom sa na teba pozerali, že čo vlastne chceš. Celkovo si ale myslím, že sa tam snažili dávať nám priestor, aby sme sa prejavili. Tie rôzne školské vystúpenia v kultúrnom dome boli vždy také super zážitky. Síce človek mal trému, že mu pukne srdce, ale potom ten potlesk, to bolo niečo! Takže príležitostí ukázať sa tam bolo dosť, čo ma vždy tešilo. Možno by som uvítala viac nejakej komunikácie, čo sa týka takých tých organizačných vecí, niekedy som si pripadala, že sa informácie šíria skôr šepkandou ako oficiálne. Alebo, že sa dozvieme veci na poslednú chvíľu, čo je občas trochu stresujúce. Ale vieš čo? Keď si to tak zhrniem v hlave, asi najdôležitejšie je, že som si tam našla kopec kamošiek a že som si tam mohla robiť to, čo ma bavilo. Určite ma tá škola ovplyvnila, mám vďaka nej vzťah k umeniu, čo je super. Takže aj napriek tým slabším chvíľkam to vnímam skôr pozitívne.