Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Slov.národ.povstania 167, Krásno nad Kysucou, 02302
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje komplexnú umeleckú prípravu deťom a mládeži, zameranú na rozvoj ich talentu a kreativity. Žiaci majú možnosť študovať v rôznych odboroch, vrátane hudobného, výtvarného, tanečného a literárno-dramatického. V hudobnom odbore sa formou individuálnych lekcií učia hrať na nástroje ako klavír, husle, gitara, akordeón či dychové nástroje, ako aj spev a základy hudobnej teórie. Výtvarný odbor rozvíja zručnosti v kresbe, maľbe, grafike, modelovaní a keramike, pričom žiaci spoznávajú rôzne techniky a materiály a objavujú vlastný výtvarný prejav. Tanečný odbor ponúka výučbu klasického, moderného a ľudového tanca, zameranú na rozvoj pohybových schopností, rytmu a choreografického myslenia. Literárno-dramatický odbor sa sústreďuje na rozvoj výrazu, správnej reči, hereckých schopností a javiskovej prezentácie prostredníctvom skupinových cvičení a tvorivých hier. Škola pravidelne organizuje interné koncerty, výstavy a divadelné predstavenia, ktoré sú pre žiakov kľúčovou príležitosťou prezentovať svoju prácu a získavať skúsenosti s vystupovaním. Inštitúcia, známa ako Základná umelecká škola Slov.národ.povstania 167 v Krásne nad Kysucou, tak podporuje nielen umelecké zručnosti, ale aj estetické vnímanie a kultúrne vzdelávanie. Táto základná umelecká škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037812092
- Eduid: 100007203
- Orientačný počet žiakov: 714
- Školu nájdete v meste alebo obci Krásno nad Kysucou, okres/obvod Čadca, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že skúsim napísať pár riadkov o ZUŠ-ke v Krásne. Pamätám si, keď som tam ako decko chodila, a mám z toho taký… no, mix spomienok. Na začiatku to bolo super, taká tá detská radosť z niečoho nového, z toho, že sa učím hrať na niečo alebo že môžem kresliť. Cítila som sa tam v bezpečí a medzi kamarátmi. Napríklad niektorí učitelia, tí boli fakt od srdca, s tými to bolo zážitok. Vedeli človeka tak povzbudiť, že aj keď mi niečo nešlo, mala som pocit, že to raz určite dám. Bolo vidieť, že ich tá práca baví a že chcú, aby sme sa niečo naučili a aby nás to chytilo. Párkrát sme mali aj také vystúpenia, to bolo vždy fajn, vidieť, že sa na to teší celá rodina a že sa snažíme ukázať, čo vieme. Takéto chvíle sú na nezaplatenie, lebo sa človek naučí aj trošku prekonávať trému a tak. Potom ale, ako plynul čas, mám pocit, že niektoré veci už neboli také ružové. Zdá sa mi, že priestory by si zaslúžili trošku viac pozornosti. Niektoré triedy boli také tmavé, alebo sa tam zle dýchalo, hlavne keď nás tam bolo viac. A aj tie nástroje, no, niekedy to bolo tak, že by to chcelo už poriadnu údržbu alebo aj niečo novšie, aby sa na tom lepšie hralo. To vie človeka dosť demotivovať, keď sa snažíš a nástroj ťa nepodrží. Niekedy mi tiež pripadalo, že učenie bolo dosť také, no, staromódne, by som povedala. Že sa šlo podľa nejakých tabuliek a nie vždy sa myslelo na to, čo by bavilo aj tých, čo nie sú úplne excelentní. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam dialo, ich proste nevtiahlo. Bolo by fajn, keby sa učilo trošku viac hravou formou, alebo keby sa hľadali veci, ktoré sú pre nás bližšie, pre tú našu generáciu. Lebo inak sa to stane len takou povinnosťou a stráca sa tá radosť z umenia. Celkovo je to taká škola, ktorá má svoje svetlé aj tie menej svetlé stránky.