Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Školská 16, Slovenská Ľupča, 97613
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Poskytuje deťom a mládeži v Slovenskej Ľupči a okolitých obciach systematické umelecké vzdelávanie v niekoľkých hlavných odboroch. Škola rozvíja talent a kreativitu svojich žiakov v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. V hudobnom odbore sa žiaci venujú hre na rôzne nástroje a spevu, dopĺňajúc svoje praktické zručnosti o teoretické vedomosti z hudobnej náuky. Výtvarný odbor pokrýva široké spektrum techník a materiálov, od kresby a maľby až po grafiku a modelovanie, čím podporuje vizuálne myslenie a estetické cítenie. Tanečný odbor sa zameriava na rozvoj rytmiky, pohybovej kultúry a zvládnutie základov rôznych tanečných štýlov. Literárno-dramatický odbor otvára priestor pre prácu s textom, vyjadrovanie sa prostredníctvom herectva a rozvoj komunikačných zručností. Výučba prebieha formou individuálnych i skupinových hodín, prispôsobených veku a úrovni žiakov. Okrem prípravného štúdia škola ponúka základné štúdium v dvoch častiach a tiež rozšírené štúdium pre pokročilých. Žiaci majú príležitosť prezentovať svoje umenie na interných i verejných vystúpeniach, koncertoch, výstavách a divadelných predstaveniach, čím získavajú praktické skúsenosti a rozvíjajú svoje interpretačné schopnosti. Základná umelecká škola Školská 16 v Slovenskej Ľupči pripravuje svojich absolventov aj na prípadné ďalšie štúdium na konzervatóriách alebo vysokých školách umeleckého zamerania. Škola je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 045016909
- Eduid: 100009574
- Orientačný počet žiakov: 409
- Školu nájdete v meste alebo obci Slovenská Ľupča, okres/obvod Banská Bystrica, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa rozhodla, že sem napíšem pár riadkov o tej umeleckej škole v Slovenskej Ľupči, na Školskej ulici. Chodila tam moja dcéra a mám na to taký svoj vlastný pohľad, dosť subjektívny, samozrejme. Vieš, ako to už býva, keď dáš dieťa na niečo takéto, máš nejaké očakávania. Spočiatku som mala pocit, že to bude super. Dcéra bola nadšená, keď si vybrala nástroj a zdalo sa, že niektorí učitelia tam naozaj majú srdce na pravom mieste. Videla som, že sa venujú deťom, snažia sa ich povzbudiť a vytiahnuť z nich to najlepšie. Tie verejné vystúpenia, koncerty, to bolo vždy niečo úžasné. Deti si tam mohli vyskúšať, ako je to stáť pred publikom a myslím, že to je naozaj dôležité pre ich sebavedomie. Atmosféra na týchto akciách bývala taká príjemná, rodinná, cítila som sa tam vždy dobre. Aj to, ako sa snažia podporiť kreativitu, mi prišlo fajn. Nechávajú deťom priestor, aby si našli to svoje, nemajú pocit, že musia len presne kopírovať. Na druhej strane, zdalo sa mi, že to nie je vždy ružové. Niekedy som mala pocit, že niektorí vyučujúci sú takí unavení, že len odpracúvajú hodiny. Videla som to aj na deťoch, keď dcéra hovorila, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To ma dosť mrzelo, lebo si myslím, že umenie by malo byť o radosti, nie o nude. Tiež mi prišlo, že komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť lepšia. Občas som sa musela dosť vypytovať, aby som zistila nejaké dôležité informácie, čo bolo trošku otravné. A čo sa týka vybavenia, mám pocit, že v niektorých triedach by sa zišla taká modernizácia, niektoré nástroje už majú svoje roky a celkovo prostredie by mohlo pôsobiť prívetivejšie a inšpiratívnejšie. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale ten celkový prístup niekedy pôsobil tak, že by potrebovali taký svieži vietor do plachiet. Mám pocit, že niektoré metódy sú už také zastarané a chýba mi tam taká väčšia dynamika. Ale možno je to len môj pocit, lebo som zvyknutá na iné veci.