Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Radlinského 53, Bratislava-Staré Mesto, 81107
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Táto umelecká inštitúcia sa zameriava na rozvoj kreativity a talentu detí, mládeže i dospelých, ponúkajúc komplexné vzdelávanie v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore žiaci prechádzajú výučbou hry na rôzne nástroje, vrátane klavíra, huslí, gitary, dychových nástrojov, a rozvíjajú svoje hlasové schopnosti prostredníctvom sólového či zborového spevu. Tanečný odbor sa venuje klasickému baletu, súčasnému tancu a folklóru, pričom kladie dôraz na techniku, výraz a pohybovú kultúru. Výtvarný odbor rozvíja zručnosti v kresbe, maľbe, grafike a modelovaní, povzbudzuje originálne myslenie a estetické vnímanie. Literárno-dramatický odbor pripravuje študentov na prácu s textom, prednes, divadelnú improvizáciu a hereckú interpretáciu, čím posilňuje ich sebavedomie a komunikačné schopnosti. Vzdelávanie prebieha formou individuálnych i skupinových lekcií, ktoré sú doplnené pravidelnými koncertmi, výstavami, internými predstaveniami a účasťou na súťažiach. Základná umelecká škola Radlinského 53 v Bratislave-Starom Meste tak poskytuje prostredie pre systematické pestovanie umeleckých schopností a záujmov. Je to plne organizovaná škola, ktorá zabezpečuje komplexné umelecké vzdelávanie.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 031816118
- Eduid: 100000115
- Orientačný počet žiakov: 262
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Staré Mesto, okres/obvod Bratislava I, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodla som sa, že napíšem, aké to je v ZUŠ na Radlinského v Starom Meste, lebo som tam nejaký čas strávila a mám na to taký svoj pohľad, vieš. Keď som tam prvýkrát prišla, mala som pocit, že je to taká tá klasika, žiadne prehnané moderné výstrelky, proste stará dobrá škola s históriou. To malo svoje čaro, naozaj. Čo sa týka učiteľov, tak to je asi ako všade – niektorí sú úplne úžasní, takí tí, čo ťa naozaj nadchnú pre to, čo robíš. Mám pocit, že tam sú fakt talentovaní ľudia, ktorí vedia, čo robia a pre svoju prácu žijú. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažia sa niečo naučiť, posunúť ťa ďalej. Vždy sa teším na hodiny, kde cítim tú vášeň a kde si z hodiny odnášam aj nejaké nové poznatky a dobrú náladu. Ale zase, nájdu sa aj takí, pri ktorých som si niekedy hovorila, že prečo to vlastne robia. Občas som mala pocit, že tam je taká divná atmosféra, keď niektorí učitelia pôsobili dosť unavene alebo tak odmerane. V takých chvíľach som sa necítila úplne príjemne a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Priestory sú ďalšia kapitola. Budova má svoju dušu, to áno, ale zároveň je na nej vidieť, že už niečo zažila. Občas sa mi zdalo, že by sa zišli nejaké investície, hlavne do vybavenia a tried. Napríklad, niektoré nástroje by si už zaslúžili buď poriadne servis, alebo rovno vymeniť. Čo ma ale vždy potešilo, boli tie možnosti vystupovať a ukázať, čo sme sa naučili. Koncerty a výstavy sú super, tam sa človek naozaj cíti, že to má zmysel a že sa netrápi doma s cvičením len tak pre nič za nič. Vtedy sa ukáže, že sa naozaj dá spraviť niečo pekné. Komunikácia s vedením alebo s administratívou, to je niekedy na zamyslenie. Občas mi to príde dosť chaotické a mám pocit, že k dôležitým informáciám sa dopracujem až na poslednú chvíľu, alebo sa dozviem niečo, čo už dávno neplatí. To je občas dosť otravné, keď si plánuješ veci a potom sa všetko zrazu zmení. Ale celkovo, keď sa nad tým zamyslím, tak je to taká ZUŠ-ka, akú si predstavujem. Má svoje muchy, ale aj veľa svetlých momentov, a hlavne som tam stretla kopec super ľudí. Určite to nie je dokonalé, ale nie je to ani žiadne peklo.