Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Poštová 58, Handlová, 97251
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Umelecké vzdelávanie pre deti a mládež v meste Handlová je poskytované v štyroch základných odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. Škola sa zameriava na systematický rozvoj individuálneho talentu, kreativity a umeleckých zručností svojich žiakov. V hudobnom odbore je kladený dôraz na individuálnu výučbu hry na rôzne nástroje a spevu, dopĺňanú o hudobnú náuku. Žiaci výtvarného odboru sa venujú kresbe, maľbe, grafike a modelovaniu, pričom rozvíjajú svoju vizuálnu gramotnosť a estetické vnímanie. Tanečný odbor ponúka výučbu rôznych tanečných techník a žánrov, od klasického tanca po moderný, s dôrazom na pohybovú kultúru a rytmiku. V literárno-dramatickom odbore sa študenti učia základy herectva, rétoriky, práce s textom a dramatickej interpretácie. Vzdelávanie je štruktúrované do prípravného štúdia a následne do prvého a druhého stupňa základného umeleckého vzdelania, čím poskytuje komplexnú prípravu pre prípadné ďalšie štúdium umenia alebo len pre osobný rozvoj a kultúrny zážitok. Škola, známa ako Základná umelecká škola Poštová 58, prispieva k rozvoju kultúrneho života v Handlovej. Táto inštitúcia je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 036126845
- Eduid: 100004087
- Orientačný počet žiakov: 448
- Školu nájdete v meste alebo obci Handlová, okres/obvod Prievidza, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Pamätám si, keď som prvýkrát prekročila prah ZUŠ Handlová na Poštovej, mala som v sebe takú zmes nadšenia a malého strachu. Predsa len, bolo to niečo nové a nevedela som, čo mám čakať. Ale hneď na začiatku som mala pocit, že som prišla na miesto, kde sa to umením naozaj žije. Jedna z prvých vecí, čo mi udrela do očí, bola tá energia, ktorá z budovy vyžarovala. Jasné, je to staršia budova a nie všetko tam je úplne tip-top moderné ako z katalógu. Ale má to svoju dušu, takú tú umeleckú patinu, ktorá mi na tom vlastne aj hrozne imponovala. A hlavne, všade bolo vidieť, že sa tam naozaj maká. Stále sa niečo chystalo, buď koncert, výstava prác alebo nejaké vystúpenia. To ma hrozne bavilo, že som mala možnosť sa ukázať alebo vidieť, čo robia ostatní. Zdalo sa mi, že je tam taký zdravý tlak na to, aby sa človek zlepšoval, ale zároveň aj kopec priestoru na slobodné vyjadrenie. Učitelia mi prišli väčšinou ako ľudia, ktorí to svoje povolanie naozaj žerú. Mala som pocit, že im záleží na tom, aby nám niečo dali, aby nás posunuli. Naozaj, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo že by sa im nechcelo. Skôr naopak, niekedy som si pripadala, že sú až príliš nároční. To je asi aj to, čo mi občas robilo vrásky. Je to predsa len kopa driny a niekedy som si hovorila, že či to vôbec stojí za to, to nekonečné opakovanie a cvičenie. Alebo keď som mala zlý deň a proste mi to nešlo, tak ten tlak vedel byť riadna nálož. Občas sa mi zdalo, že v triedach, hlavne ak nás bolo viac, sa nedalo venovať každému toľko, koľko by možno potreboval. Tam som si priala trochu viac tej individuálnej pozornosti, lebo občas som sa cítila, že sa topím vo svojich otázkach a nikto si to nevšíma. Ale to je asi daň za to, že ZUŠka je celkom populárna a veľa detí tam chodí. Navyše, skĺbiť ZUŠku s bežnou školou a všetkými krúžkami, to je niekedy fakt peklo. Keď som prišla domov po celom dni a čakala ma ešte ZUŠka a potom domáce úlohy, niekedy som si pripadala ako na pokraji síl. Ale celkovo mám z tej školy fakt dobrý pocit. Aj keď to bolo občas náročné a vedela som sa na to aj sťažovať, vždy mi to dalo niečo nové. Naučila som sa nielen lepšie hrať alebo kresliť, ale aj trpezlivosti a takej tej zvláštnej radosti, keď sa ti po dlhej drine niečo konečne podarí. A to je na nezaplatenie, mám pocit.