Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Poľná 1, Veľký Krtíš, 99001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Táto vzdelávacia inštitúcia sa venuje rozvoju umeleckých schopností detí a mládeže. Ponúka štúdium v štyroch hlavných umeleckých odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore žiaci získavajú teoretické vedomosti a praktické zručnosti v hre na rôzne nástroje, ako aj vo vokálnej interpretácii. Výtvarný odbor sa zameriava na rozvíjanie kreativity prostredníctvom kresby, maľby, grafiky a modelovania. Tanečný odbor ponúka výučbu klasického, moderného a ľudového tanca, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor rozvíja výrazové schopnosti, recitáciu a herectvo. Vzdelávanie je štruktúrované od prípravného štúdia pre najmenších, cez základné štúdium I. a II. stupňa, až po štúdium pre dospelých záujemcov. Cieľom je poskytnúť systematickú umeleckú výchovu, rozvíjať talent a pripravovať žiakov na prípadné ďalšie štúdium v umeleckých odboroch. Škola pravidelne organizuje žiacke koncerty, výstavy a predstavenia, kde môžu študenti prezentovať svoje výsledky a zručnosti získané pod vedením pedagogického zboru. Táto Základná umelecká škola sídli na adrese Poľná 1 vo Veľkom Krtíši a je známa ako Základná umelecká škola Poľná 1. Škola nie je plne organizovaná v zmysle základnej školy, ale predstavuje špecializovanú umeleckú inštitúciu.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037889036
- Eduid: 100010767
- Orientačný počet žiakov: 553
- Školu nájdete v meste alebo obci Veľký Krtíš, okres/obvod Veľký Krtíš, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som si povedala, že sa s vami podelím o moje pocity zo Základnej umeleckej školy na Poľnej vo Veľkom Krtíši, lebo mám tam za sebou celkom dosť rokov a celkovo som si tam prešla rôznymi vecami. Keď som tam začala chodiť, bola som fakt nadšená. Prvé roky mi prišli super, takí tí učitelia, čo vidíš, že ich to baví a chcú, aby sme sa niečo naučili. Cítila som, že tam rozvíjam to svoje, čo ma bavilo, a boli tam aj fajn kamaráti. Mali sme dosť možností vystupovať, čo je pre dieťa super, lebo vidí, že sa jeho snaha niekam posúva a má to nejaký zmysel. Niektorí pedagógovia boli fakt srdciari, venovali sa nám aj nad rámec, a to si pamätám dodnes. Prostredie mi prišlo vtedy také… príjemné, útulné, aj keď už to nebolo najmodernejšie, malo to svoju atmosféru. A hlavne, vždy sa mi zdalo, že tam nájdem niekoho, kto ma vypočuje alebo mi poradí, nielen v umeleckej oblasti. Ale postupom času, ako som rástla, som si začala všímať aj veci, ktoré mi už tak nesedeli. Niekedy sa mi zdalo, že niektoré hodiny boli taká nuda, že by som najradšej utiekla. Len tak sme sedeli a počúvali, žiadna interakcia, žiadne prekvapenie. Polovica triedy sa vtedy len nudila a čakala na zvonenie. Nemám pocit, že by to bolo vždy o tom, že by nás chceli niečo naučiť, skôr sa mi zdalo, že sa tam len nejako zabíjal čas. Teda, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr ten prístup bol taký… fádny. Tiež som si všimla, že vybavenie školy už má svoje najlepšie roky dávno za sebou. Tie staré nástroje a pomôcky občas pôsobili, že sú tam skôr z povinnosti než z reálnej potreby. A niekedy som mala pocit, že komunikácia medzi školou a rodičmi mohla byť lepšia, také tie dôležité informácie sa k nám niekedy dostávali dosť neskoro alebo len tak okrajovo. Zdá sa mi, že aj keď niektorí učitelia boli úžasní, iní akoby už len čakali na koniec pracovnej doby a nemali tú iskru, čo si pamätám z mojich začiatkov. Občas to pôsobilo dosť demotivujúco.