Meno: Základná umelecká škola
Adresa: Partizánska 290/17, Myjava, 90701
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: www.zusmyjava.sk
V Myjave sa žiaci venujú základnej umeleckej príprave v štyroch hlavných odboroch. Škola ponúka komplexné vzdelávanie v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. V hudobnom odbore sa deti učia hrať na rôznych hudobných nástrojoch vrátane klavíra, gitary, huslí či flauty, a tiež sa venujú spevu. Výučba zahŕňa individuálne hodiny, skupinovú výučbu, teóriu hudby a prípravu na verejné vystúpenia a súťaže. Výtvarný odbor rozvíja kreatívne myslenie a manuálne zručnosti prostredníctvom kresby, maľby, grafiky, modelovania a práce s keramikou. Žiaci tanečného odboru si osvojujú základy klasického, moderného a ľudového tanca, pričom sa zameriavajú na rytmus, koordináciu a pohybovú kultúru. Literárno-dramatický odbor sa sústreďuje na rozvoj reči, herectva, improvizácie a javiskového pohybu, pripravujúc žiakov na divadelné predstavenia. Cieľom výučby v Základnej umeleckej škole Partizánska 290/17 je nielen objavovanie a rozvíjanie talentu, ale aj systematické budovanie estetického cítenia a kultúrneho povedomia u detí a mládeže. Škola pravidelne organizuje študentské koncerty, výstavy a predstavenia pre verejnosť. Inštitúcia je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 036128597
- Eduid: 100003572
- Orientačný počet žiakov: 631
- Školu nájdete v meste alebo obci Myjava, okres/obvod Myjava, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som sa rozhodovala pre ZUŠ-ku na Partizánskej v Myjave, mala som celkom veľké očakávania, lebo veď umelecká škola, to znie super, nie? Celkovo mám pocit, že je to tam taká zvláštna zmeska pocitov. Na jednej strane musím povedať, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari. Vidíš na nich, že to, čo robia, ich baví a vedia to super preniesť aj na žiakov. Keď sa mi darilo, cítila som z nich obrovskú podporu a vedia tak povzbudiť, že sa mi chcelo na sebe makať. Mala som pocit, že nám fakt chceli odovzdať niečo viac ako len suché noty alebo techniku. Koncerty a vystúpenia, ktoré robili, boli vždy také pekné udalosti, kde sme sa mohli ukázať a to bol pre mňa taký príjemný stres, ale aj hrdosť, keď sa to podarilo. Potom sú tam ale aj tie chvíle, kedy sa to trochu kazí. Niekedy mi prišlo, že sa tam objavovali takí učitelia, čo boli proste unavení, alebo ich to už nebavilo. Hodiny s nimi boli potom také o ničom, zdalo sa mi, že si len odkrútia to svoje a čakajú na zvonenie. To potom človeka dosť demotivuje, keď má pocit, že je to taká povinná jazda. Niekedy sa mi zdalo, že sme len tak sedeli a čakali, kým sa niečo stane, namiesto toho, aby sme sa naozaj niečo učili alebo tvorili. Aj komunikácia s rodičmi by mohla byť lepšia, lebo občas to bolo také, že nevieš, čo sa deje, aké sú požiadavky alebo zmeny. Čo sa týka priestorov, mám pocit, že niektoré veci sú už trošku také… pamätné. Viem, že to nie je ľahké, ale občas som si hovorila, že by si to zaslúžilo nejakú poriadnu modernizáciu. Hlavne niektoré nástroje, tie už asi zažili svoje a to vie niekedy človeka trochu znechutiť, keď sa snaží hrať a ono to proste už nejde tak, ako by mohlo. Na druhej strane, je super, že to tam vôbec je a že máme možnosť sa tam niečo naučiť, lebo nie každý má šancu venovať sa umeniu. Takže je to taký mix, kde si človek nájde to svoje, ale niektoré veci by si fakt zaslúžili nejakú zmenu.