Meno: Základná umelecká škola Pála Kadosu
Adresa: F. Engelsa 389/2, Levice, 93401
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: zuslevice.sk
Inštitúcia poskytuje základné umelecké vzdelávanie pre deti a mládež v hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom odbore. V hudobnom odbore sa žiaci venujú hre na rôzne hudobné nástroje ako klavír, husle, gitara, flauta či akordeón, pričom výučba zahŕňa aj hudobnú náuku a teóriu. Tanečný odbor rozvíja pohybové schopnosti a estetické cítenie prostredníctvom výučby klasického, ľudového a moderného tanca. Vo výtvarnom odbore deti objavujú rôzne techniky kresby, maľby, modelovania a grafiky, podporujúc tak ich kreatívne vyjadrovanie a vnímanie sveta. Literárno-dramatický odbor sa zameriava na rozvoj verbálneho prejavu, hereckých zručností a pódiového pohybu, čím pomáha žiakom lepšie chápať a stvárňovať rôzne postavy a situácie. Cieľom výučby je nielen osvojenie si umeleckých zručností, ale aj podpora individuality, tvorivosti a rozvoj kultúrneho a estetického vnímania. Škola pravidelne organizuje koncerty, výstavy a divadelné predstavenia, kde môžu žiaci prezentovať svoje nadobudnuté schopnosti a talent pred publikom. Toto vzdelávacie zariadenie, známe ako Základná umelecká škola Pála Kadosu, sídli na adrese F. Engelsa 389/2 v Leviciach. Je to plne organizovaná základná umelecká škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 037864611
- Eduid: 100005488
- Orientačný počet žiakov: 632
- Školu nájdete v meste alebo obci Levice, okres/obvod Levice, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak ja ti poviem, mám dcéru, čo tam chodí už nejaký ten rok a úprimne, človek má z toho také… no, rôzne pocity. Keď sme ju tam dávali, chcela som, aby si našla niečo, čo ju bude baviť a kde sa trochu kreatívne vyblázni. A v tomto smere ZUŠ-ka urobila svoju robotu, to zas musím uznať. Vidím, že ju to fakt chytilo, teší sa na hodiny a domov chodí často plná nových zážitkov, hlavne keď sa chystajú na nejaké vystúpenie alebo výstavu. To je asi to najlepšie, čo mi to dalo – že konečne má pocit, že patrí niekam, kde robí niečo, čo ju baví a má z toho radosť. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam fakt od srdca. Vidieť na nich, že tú prácu milujú a že im záleží na tom, aby sa deti niečo naučili a posúvali sa. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to vôbec. Prístup je väčšinou taký, že sa snažia nájsť cestu ku každému dieťaťu, čo je super, lebo vieme, že každé je iné a má iné tempo. A tie vystúpenia, to je vždy taká udalosť, tešíme sa na to celá rodina a vidím, ako moja malá žiari na pódiu, keď môže ukázať, čo sa naučila. To je tá svetlá stránka. No potom sú aj veci, pri ktorých si poviem, že meh. Tá budova by už fakt potrebovala nejakú tú rekonštrukciu, poviem ti. Keď tam idem, mám pocit, že som sa vrátila o dvadsať rokov späť. Niektoré triedy sú také… no, pamatám si to z mojich čias, a odvtedy sa toho veľa nezmenilo. A jasné, s tým idú ruka v ruke aj veci ako nástroje – niektoré už majú svoje najlepšie roky za sebou a bolo by fajn, keby sa investovalo do niečoho modernejšieho. Niekedy mám pocit, že tá komunikácia s rodičmi je taká… no, mohla by byť lepšia. Občas je to trochu chaotické s tými oznamami, človek sa musí dosť pýtať a hľadať informácie, čo je pre mňa ako pracujúcu mamu občas dosť frustrujúce. A niekedy mám pocit, že niektoré hodiny sú proste nuda, keď to tak mám povedať. Niekedy dievčatá vravia, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo také… no, dosť suché. Asi to záleží aj od šťastia, na akého človeka tam natrafíš. Ale celkovo, pre tú radosť mojej dcéry to zatiaľ stojí za to.