Meno: Základná umelecká škola ako organizačná zložka Spojenej školy
Adresa: Nižné Kamence č. 891, Belá, 01305
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Vzdelávacia inštitúcia ponúka základné umelecké vzdelávanie pre deti a mládež v štyroch hlavných odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. V hudobnom odbore sa žiaci môžu venovať hre na rôzne nástroje ako klavír, akordeón, gitara, husle, flauta, klarinet, trúbka, ale aj sólovému spevu. Výtvarný odbor rozvíja zručnosti v kresbe, maľbe, grafike a modelovaní. Tanečný odbor sa zameriava na osvojenie si rôznych tanečných techník a prejavu, zatiaľ čo literárno-dramatický odbor vedie k rozvoju recitačných, hereckých a improvizačných schopností. Štúdium je rozdelené na prípravné, základné a rozšírené, čo umožňuje flexibilne pristupovať k individuálnym potrebám a pokroku každého žiaka. Ako organizačná zložka Spojenej školy Nižné Kamence č. 891 (miesto Belá), Základná umelecká škola zabezpečuje komplexné umelecké vzdelávanie, ktoré dopĺňa všeobecné vzdelanie žiakov. Cieľom je nielen objavovať a rozvíjať umelecký talent, ale aj podporovať kreativitu, estetické cítenie a kultúrnu gramotnosť prostredníctvom praktickej výučby a verejných vystúpení či výstav. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 710170866
- Eduid: 100008842
- Orientačný počet žiakov: 218
- Školu nájdete v meste alebo obci Belá, okres/obvod Žilina, Žilinský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som sa prihlásila na Základnú umeleckú školu v Nižných Kamencoch v Belej, mala som celkom veľké očakávania. Počula som rôzne veci, ale chcela som si to vyskúšať sama. A musím povedať, že v niektorých veciach ma škola naozaj prekvapila a v iných som mala zase dosť zmiešané pocity. V hudobnom odbore, kam som chodila ja, som sa cítila naozaj skvele. Učitelia boli väčšinou úžasní, bolo na nich vidieť, že ich to baví a že nám chcú niečo odovzdať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Cvičili sme veľa a pripravovali nás na rôzne vystúpenia, koncerty a dokonca aj súťaže. To bolo super, lebo človek sa potom cítil docenený a mal radosť z toho, čo robí. Mám pocit, že vďaka nim som sa fakt posunula a aj keď to bolo niekedy drina, stálo to za to. Dokonca viem, že niektorí od nás išli potom študovať aj na konzervatórium, čo je podľa mňa fakt vizitka toho, ako sa tam venujú talentom. Celkovo bola v škole taká príjemná atmosféra, ako taká väčšia rodina, žiadne veľké stresy, ale skôr taká pohoda, kde sa človek mohol rozvíjať. Tiež sa mi páčilo, že škola sa aktívne zapájala do života obce, mali sme veľa príležitostí ukázať sa na verejnosti, čo je pre umelca dôležité. Ale zas, nie všetko bolo úplne ružové. Kamošky z výtvarného odboru sa dosť sťažovali, že to tam s vybavením nie je bohviečo. Hovorili, že priestory boli dosť biedne, hlavne čo sa týka takých základných vecí ako úložné priestory na veci alebo poriadna šatňa. Mám pocit, že na to umenie tam neboli úplne top podmienky, čo je škoda, lebo aj tam sa určite skrývajú talenty. Taktiež som mala niekedy pocit, že nám učitelia málo hovoria, na čom sme, čo robíme dobre a čo zle. Bolo to také nekonkrétne a občas som fakt nevedela, či som na správnej ceste alebo nie. Aj rodičia to hovorili, že sa im nedostáva dosť informácií, akoby komunikácia nebola vždy úplne otvorená. A stránka školy? No, tam toho zas tak veľa nenájdeš, je to taká dosť mŕtva zóna. Ak sme niečo hľadali, väčšinou sme museli volať alebo sa pýtať osobne. Niekedy sa mi zdalo, že pri niektorých veciach sa držíme príliš dlho, iné sme zas len tak preleteli a rýchlo zabudli, čo bolo dosť frustrujúce, keďže som chcela, aby to dávalo zmysel. Mám pocit, že niektoré predmety sa nevedeli tak prepojiť, ako by mali, ako keby každé išlo svojou cestou a ja som nechápala, na čo to je dobré dokopy.