Základná umelecká škola Nám. sv. Trojice 4, Banská Štiavnica

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som si prvýkrát vyberala ZUŠku tu v Banskej Štiavnici na Námestí svätej Trojice, mala som hlavu plnú predstáv, ako to bude super, že sa naučím hrať na niečo alebo že budem kresliť ako Picassova sesternica. No, realita bola taká… všelijaká, ako to už býva, keď človek od niečoho očakáva veľa. Našťastie, niekde to aj naozaj klapalo. Mala som šťastie, že v hudobnom odbore, teda aspoň čo viem od kamošiek, tam boli naozaj super pani učiteľky. Také, čo vedeli aj povzbudiť, keď ti to nešlo, a hlavne ťa naučili, že to nemusí byť len drina, ale aj zábava. Dokonca aj na výtvarnú som chodila nejaký čas a tam to bolo úplné nebo. Žiadne stresy, proste si sa len hrala s farbami a hlina bola na každom rohu. Cítila som, že tam mi vážne dovolili byť kreatívna, nie len kresliť to, čo mi kázali. Potom ale boli aj tie hodiny, kde som mala pocit, že učiteľka už je len taká unavená z práce a vlastne ju ani nebaví. Vieš, to je taký ten typ, čo ti síce ukáže, ako sa niečo robí, ale chýba tam taká tá iskra. Často som mala dojem, že sme tam len tak ‚odsedeli‘ hodinu a čakali, kedy už zazvoní. To bolo hlavne v jednom konkrétnom predmete, ktorý bol povinný a fakt ma nebavil. Žiadna snaha o to, aby nás to chytilo, proste len také suché fakty a cvičenia. A skúšky? Tie boli niekedy peklo. Človek sa učil, drela, a potom tam stála pred komisiou, čo ťa sledovala ako nejaký sokol. Fakt som z toho bola dosť v strese. Samotná budova školy na Námestí svätej Trojice má svoje čaro, to určite áno. Je to taká historická, stará budova, ale zas na druhej strane by možno sem-tam nezaškodilo niečo opraviť, alebo aspoň vymeniť staré nástroje. Niekedy som mala pocit, že tam tie nástroje pamätajú ešte časy Márie Terézie. Ale celkovo tá atmosféra, keď tam chodíš, stretávaš iné deti, to bolo fajn. Aj keď som už niekedy mala chuť to celé zabaliť, tak to prostredie tam ma vedelo udržať. Niektoré akcie, čo škola robila, tie boli super, hlavne koncerty a vystúpenia. Tam si človek fakt uvedomil, že to má zmysel. Celkovo to bola taká jazda hore-dole. Niekedy super zážitky, kedy som cítila, že sa posúvam a učím sa niečo, čo ma baví. Inokedy zase číra nuda a pocit, že si tam len tak ‚musím‘ byť. Asi to je ale všade podobné. Dôležité je nájsť si toho svojho učiteľa, ktorý ťa vie nakopnúť. Mne sa to, našťastie, podarilo v tom výtvarnom odbore a som za to vďačná. Ale celkovo by som povedala, že je to taká škola, kde záleží fakt na tom, na koho natrafíš.

   Pridať reakciu